Zo života konzervatoristky II.
V predchádzajúcom článku som vás oboznámila s teoretickými predmetmi, ktoré sú súčasťou vyučovania na konzervatóriu. Dnes sa dostávame k praktickým predmetom – a možno budete prekvapení, čo všetko musí taká speváčka ovládať 🙂
Hlavný odbor štúdia
Najdôležitejší predmet – hodina toho, čo ste prišli na konzervatórium študovať. U mňa je to teda spev. Do týždňa mám tri hodiny hlavného odboru. Na dvoch pracujeme s mojou profesorkou samostatne – na technike, intonácii, výraze a podobne. Na tej tretej je pri nás prítomná aj korepetítorka – profesorka hry na klavíri, ktorá ma počas môjho štúdia doprevádza na všetkých koncertoch, seminároch, skúškach či súťažiach.
Hra na klavíri
Každý spevák by mal mať aspoň základné vedomosti o hre na klavíri. To preto, aby si bol schopný prehrať notový materiál, ktorý musí naštudovať spevácky. Ak si spevák dokáže zahrať celú harmóniu, často je učenie vokálneho partu jednoduchšie. Ja osobne mám tento predmet veľmi rada, keďže som sa klavíru venovala odmalička. Preto si túto hodinu týždenne vždy užijem 🙂
Pohybová výchova
…alias hodina tanca. Vždy, keď sa niekomu zmienim o tejto hodine, ostáva veľmi prekvapený 🙂 Na pohybovej výchove sa venujeme každý polrok inému druhu tanca, následne nás – ako aj pri hlavnom odbore a klavíri – čakajú polročné skúšky. A prečo tanec? Spevák by sa mal udržiavať v určitej pohybovej kondícii a v budúcnosti tiež vedieť pohotovo reagovať na prípadné požiadavky choreografov či režisérov pri inscenáciách v divadle.
Základy herectva + operné herectvo
Základ dobrého divadelného výkonu nepozostáva len zo zlata v hrdle. Spevák musí tiež rovnako dobre svoju rolu zahrať. Samozrejme, z veľkej časti na to človek musí mať talent. No vyžaduje si to tiež veľa praxe a osvojenia si princípov, ktoré sú v divadle takmer nemenné. Na hodine herectva sa tieto princípy snažíme naučiť, pochopiť a preniesť do praxe. A ako taká prax vyzerá? Pri spojení s ďalším praktickým predmetom – operným štúdiom – pracujeme na predstaveniach, na ktorých si môžeme vyskúšať spievať a hrať aj pred publikom – v škole, ale aj mimo nej.
Zbor
Dobrý sólový spevák musí mať dostatok tzv. hudobnej inteligencie na to, aby zvládol spievať nie len sólovo, ale aby sa vedel prispôsobiť ďalším spevákom – v ansámbli alebo v zbore. Možno to znie jednoducho, no pre sólistu nie je vždy ľahké na tomto mieste zapadnúť. Ambiciózny sólový spevák má tendenciu „vytŕčať“ a byť počutý. V zbore sa teda učíme aj pokore, keďže teleso tvoríme „my„, nie len „ja„. V školskom zbore nespievajú len študenti spevu, ale aj „nástrojári“ či herci. Každý je zaradený do príslušného hlasu a spolu s pani zbormajsterkou tam nacvičujeme skladby, ktorými reprezentujeme školu na rôznych podujatiach.
Hoci som vám už predstavila tie najdôležitejšie predmety, ktoré sa študujú na konzervatóriu, tento článok určite nie je posledný z tejto série. Život konzervatoristky je totiž naozaj veľmi pestrý 🙂