Zo života konzervatoristky I.
Naozaj veľké množstvo ľudí mi už položilo otázku, čo sa vlastne na takom konzervatóriu robí. Dostávam otázky na priebeh vyučovania, na množstvo predmetov, počet hodín spevu a podobne. Ako to teda je? V tomto článku vám prinášam prehľad predmetov, ktoré na konzervatóriu navštevujem.
Keďže už mám za sebou štúdium na gymnáziu, predmety, ktoré som už absolvovala tam, nemusím znovu absolvovať na konzervatóriu. Týkajú sa ma teda „len“ odborné predmety. A myslím, že úvodzovky pri slove „len“ sú na mieste – sami totiž uvidíte, že ich nie je málo 🙂 Preto som sa rozhodla napísať článok na pokračovanie. V tom dnešnom sa dočítate o predmetoch teoretických a nabudúce zas o tých praktických.
Sluchová analýza
Takzvaný „hudobný sluch“ má väčšina z nás. Na konzervatórium sa dostane študent, u ktorého je predpoklad, že bude schopný tento dar rozvíjať. Jeden z predmetov, ktorý to má na starosti, je Sluchová analýza, medzi študentmi hovorovo „Sluchovka“. Predmet pozostáva z dvoch celkov. Na hodinách intonácie sa učíme správne intonovať všetky intervaly a rozoznávať akordy podľa posluchu = bez pomoci hudobného nástroja musím byť teda schopná zaspievať rôzne skoky medzi tónmi a presne pomenovať súzvuky tónov. Na hodinách rytmu spoznávame jeho nespočetné variácie. Aj keď si väčšina z vás pri tomto pojme zrejme predstaví bicí nástroj, nám na hodine stačí fixka, ktorou vyklepkávame rytmus podľa notového zápisu. Okoloidúci človek by si podľa zvukov mohol myslieť, že sa v tej triede učia skauti morseovku 🙂
Dejiny divadla a Dejiny hudby
Názvy týchto predmetov hovoria sami za seba. Na týchto hodinách sa robí prierez všetkými udalosťami, ktoré sa viažu k vývoju divadla a k vývoju hudby – a to už od praveku! Spájajú sa tu vedomosti z rôznych oblastí – od kultúry cez literatúru až po filozofiu. Pri dejinách divadla je to všetko, čo sa týka divadla, a pri dejinách hudby sú to hudobné smery, skladatelia, ich životy a diela.
Hudobná teória
Široký záber má hudobná teória, ktorá je spolu s dejinami hudby maturitným predmetom. Počas štyroch rokov sa venuje rôznym oblastiam. Hudobná náuka a náuka o hudobných nástrojoch preberá tie najzákladnejšie informácie. Ide o vedomosti, ktoré sú pre následné preberané oblasti nevyhnutné. Zároveň sa tu zhrnú všetky hudobné nástroje a ich zadelenie do skupín. Náuka o harmónii sa venuje akordom. Tu sa učím, ako ich spájať tak, že keby som sa rozhodla zložiť nejakú skladbu, viem, čo mám robiť, aby to malo hlavu a pätu, a aby to bolo nielen pekné, ale aj originálne. A verte mi, nikdy by som nepovedala, koľko možností nám harmónia ponúka 🙂 Náuka o kontrapunkte predstavuje už konkrétnu, veľmi významnú techniku. Asi vám hovorí niečo meno Johann Sebastian Bach. Tak práve tento skladateľ sa preslávil komponovaním s použitím tohto spôsobu a túto techniku priviedol k dokonalosti. Hudba sa neskladá len z akordov, ale aj z jednotlivých hlasov. Na tomto predmete sa učíme spôsob, akým môžu byť vedené tak, aby si neprekážali, ale vzájomne sa dopĺňali. Slovo kontrapunkt znamená vlastne punktum kontra punktum – bod proti bodu, teda hlas proti hlasu. Na Náuke o hudobných formách sa učí o štruktúrach, podľa ktorých skladatelia skladali svoje diela. Každá má svoje pomenovanie a vlastné pravidlá. Možno by ste sa čudovali, ale aj vy viete, čo je to forma – máme ju aj v populárnych piesňach. Býva to refrén, ktorý si väčšinou všetci najlepšie pamätáme, a potom sloha. V klasickej hudbe je to všetko trochu komplikovanejšie, preto pri Hudobno-teoretickej analýze skladieb používame noty, v ktorých hľadáme konkrétne znaky hudobnej formy.
Taliansky jazyk
Veľa ľudí je z tejto skutočnosti prekvapených 🙂 Prečo práve taliančina? Je totiž svetovým jazykom všetkých hudobníkov. A to hneď z viacerých dôvodov. Nielenže sa používa v hudobnej terminológii, no tiež je v taliančine väčšina tých najhranejších opier. A Taliansko je považované za kolísku opery 🙂
Fyziológia hlasového aparátu a Umelecká prax interná
Na týchto predmetoch sa učím, ako správne narábať so svojím hlasom. Preberá sa tu tiež rozdelenie hlasov do skupín a základné vedomosti, ktoré patria k všeobecnému prehľadu speváka. Na Umeleckej praxi internej sa po teoretickej stránke pripravujeme na Umeleckú prax verejnú, kde nás čaká práca s deťmi na Základnej umeleckej škole. Inými slovami – učíme sa, ako učiť.
Po vyštudovaní konzervatória sa študent môže uberať dvoma smermi. Môže si zvoliť cestu aktívneho speváka či hudobníka – v divadle, zbore alebo orchestri. Táto škola však ponúka aj možnosť stať sa hudobným pedagógom. Pripravuje vás na to takzvané absolutórium. Počas dvoch rokov sa tu študent vzdeláva v pedagogických predmetoch, akými sú Didaktika, Metodika a Pedagogika hlavného odboru štúdia. Dostane tu tiež možnosť vyskúšať si učenie v praxi. Štúdium končí vyhotovením diplomovej práce a po úspešnom zvládnutí skúškok odchádza zo školy s titulom DiS. art. za menom.
Tak toto bola teória (doslova a do noty) 🙂 No dôležité je prepojiť ju s praxou. O tom, ako tá „prax“ na škole vyzerá, sa dočítate v ďalšom článku 🙂