Operné speváčky: Mýty vs. fakty

Za tú relatívne krátku dobu, čo sa venujem opernému spevu, som sa stretla s mnohými mylnými predstavami o tom, čo pojem „operná speváčka“ vlastne znamená. Pre ľudí mimo hudobných kruhov, ktorí sa o tento žáner až tak nezaujímajú, ide často o kategóriu na úrovni sci-fi. Je preto načase, aby sme si niektoré veci vyjasnili. Preto som na svojom Instagrame a Facebookovej stránke dala priestor vám a opýtala som sa vás, čo sa vám vybaví, keď sa povie operná speváčka. V dnešnom článku uvediem vaše domnienky na pravú mieru. A aby som v tom neostala sama, oslovila som s niektorými vašimi otázkami aj tri operné speváčky zo Štátneho divadla Košice, aby sa podelili o svoj názor či skúsenosť.

Musí byť tučná

Začnem rovno tým najčastejším omylom. S touto mylnou predstavou sa stretávam zo všetkých najčastejšie.
„Ako môžeš byť operná speváčka, keď si taká chudučká?“
„Joj moja, tak ty ešte veľa musíš papať, aby si bola operná speváčka!“
„Ty a operná speváčka? A nechýba ti tak náhodou 50 kíl navyše?“
…a ďalších sto podobných otázok, ktoré som už od rôznych ľudí dostala. A keď hovorím, že od rôznych, tak to myslím naozaj vážne – naposledy mi niečo podobné povedala pani za okienkom v zdravotnej poisťovni 😀 Ľudia často žijú v mylnej predstave, že bez niekoľkých desiatok kíl nadváhy sa žiadna operná rola rozhodne odspievať nedá. Dôvodom je možno fenomenálna Montserrat Caballé, ktorá sa aj vďaka rôznym komerčným projektom dostala do zorného poľa aj ľuďom, ktorí sa o vážnu hudbu až tak nezaujímajú. Automaticky – nie však veľmi logicky – potom podobný výzor prisudzujú všetkým operným speváčkam. Na druhej strane však musím uznať, že na ich domnienke je predsa len maličký kúsok pravdy. Speváčka skutočne potrebuje mať primeranú váhu, alebo skôr silu na to, aby dokázala správne používať dychovú oporu, a aby sa na javisku „nestratila“. Určite však nemusí mať porovnateľnú váhu so sumo bojovníkom 🙂

Je to taká staršia pani

Plynulým pokračovaním predchádzajúceho bodu je domnienka, že operné speváčky sú „také staršie tety“ 😀 To, čo vlastne znamená „staršia pani“ je asi subjektívne. Predpokladám však, že ja do tejto kategórie (zatiaľ) nespadám 😀 A ako do nej nespadám ja, tak do nej nespadá ani ďalšie obrovské množstvo mladých operných speváčok. Myslím si, že táto domnienka vychádza z toho, že medzi mladými ľuďmi opera nie je úplne mainstreamovým žánrom. Ja osobne by som to zhodnotila takto: ako vo všetkom, tak aj v opere platí, že lepšie neskoro, ako nikdy. No predsa len je o čosi lepšie začať skôr, pretože ide o oblasť, v ktorej človek musí nabrať veľa skúseností a „prespievať sa“. Svetové javiská i menšie operné domy sú plné mladých talentov. No vďaka pestrosti opier a charakterov, ktoré sa v nich nachádzajú, sa speváčky a speváci môžu objavovať na javisku aj vo vyššom veku. A na záver tohto bodu ešte jedna poznámka, už len z čistej logiky – 15-ročnú Cho Cho San predsa nebude spievať nejaká „staršia teta“ 🙂 A postáv ušitých na mieru práve pre mladé dievčatá je v rôznych operách požehnane.

Pije surové vajcia na hlasivky

Na internete nájdete obrovské množstvo domácich rád a tipov, čo je dobré na hlasivky. Veľmi často sa medzi nimi objavuje aj to, že prvou pomocou pre hlasivky sú surové vajcia. Ja sa priznám, že som ešte nikdy nebola tak zúfalá, aby som na to dostala odvahu 😀 Opýtala som sa však skúsenejších sólistiek, aby som odpoveď na túto domnienku trochu objektivizovala. No asi vás sklamem – ani jedna z troch opýtaných sa k tejto metóde nikdy neuchýlila 😀 Janette Zsigová však má iný tip: „Surové vajíčka som nikdy neskúšala piť – a veľa ľudí sa ma na to už pýtalo 😀 Pila som iba surové žĺtka vyšľahané s cukrom a kakaom – celkom chutné.“

Nefajčí

Asi kto ako 😀 Klamala by som, keby som povedala, že som nikdy žiadnu opernú speváčku nevidela fajčiť. Ja osobne nefajčím, no nielen kvôli spevu, jednoducho ma to ani neláka 😀 Je to však individuálne – spevák či speváčka sám najlepšie vie, čo jeho hlasivkám škodí, a naopak, čo vydržia. Medzi spevákmi – chlapmi – niekedy kolujú vtipy, že basisti fajčiť „musia“, aby prehlbovali svoj rozsah. Nakoľko je tento výrok vtipom a nakoľko ospravedlňujúcim argumentom, to už neviem – môžeme sa na to zamerať v pokračovaní tohto článku – o operných spevákoch 😉

Robí „radosť“ susedom

Z vlastnej skúsenosti viem, že nájsť si vhodné miesto na cvičenie dokáže dať niekedy riadne zabrať 😀 Čo sa týka mňa – keď som začala chodiť na konzervatórium, už sme s našimi bývali v dome, takže tam to nebol problém. Pamätám si len jednu vtipnú situáciu, ktorá sa však netýkala susedov, ale môjho ocka 😀 Klavír som mala v pracovni, kde mal ocko aj svoj počítač, na ktorom pracoval. Keď som sa raz šla ku klavíru rozospievať a ocko práve sedel za počítačom, opýtala som sa ho, či mu nebude vadiť, keď si pri ňom dám pár cvičení. Povedal, že samozrejme, že nie. Po prvom cvičení však veľmi energicky opustil miestnosť so slovami „Tu ide o život!“ 😀

Pokiaľ teda operná speváčka býva v bytovke, môže si byť istá, že susedia zachytia každý jej tón. Preto som začala mať problém, keď som sa presťahovala do Košíc a bývala som v bytovke. Tam som necvičila, lebo som sa hanbila 😀 Teraz, keď už bývame v „domobyte“, kde sme opäť bez susedov, môžem si doma spievať aj po desiatej hodine večer bez strachu z rušenia nočného pokoja 😀 Opäť však ide o niečo, čo je pre každého individuálne. Čo na to teda sólistky-profesionálky?


Tatiana Paľovčíková: „Bývam teraz v dome, tak cvičím, koľko chcem. Predtým som bývala v paneláku, a to sa nedalo. Akurát tak učiť sa intonáciu.“
Janette Zsigová: „Keď som začínala so spevom, tak som cvičievala iba doma – pamätam si to ako dnes – moju prvú pesničku: Limbora, limbora… No keď ma vzali na konzervatórium, cvičievala som už iba v škole, a teraz samozrejme chodievam cvičiť do divadla – potrebujem kľud.
Tretia sólistka, ktorej som sa opýtala – Viera Kallayová – odpovedala, že cvičí aj v divadle, ale nemá problém ani s cvičením doma.

Na predstaveniach má na sebe kilo make-upu

😀 Áno, je to pravda 😀 Aspoň čo sa týka predstavení v divadle. Tam ten make-up musí byť v mnohom iný, než je líčenie napríklad na koncert či inú spoločenskú udalosť. Po prvé – musí vydržať. Speváčka na javisku podáva výkon a je v určitom vypätí. Často tiež musí po javisku behať a prirodzene sa potí. Make-up musí vydržať každú akciu, a niekedy možno aj nápor emócií 🙂 Po druhé – javiskové svetlo veľa make-upu pohltí. Preto – a tiež preto, lebo divadlo je veľký priestor a ľudia sedia aj dosť ďaleko a vysoko – musí byť líčenie oveľa výraznejšie. To znamená, že tvár je vykontúrovaná podstatne silnejšie a nalíčené je väčšie okolie očí. O to všetko sa však v divadle nestaráme samy, ale šikovná maskérka. A áno – v divadle sa musia nalíčiť aj chlapi 🙂

Počúva len operu

„Ty tú pesničku nepoznáš, ty si operná speváčka.“ Ale čo by som nepoznala 😀 To, že sme sa rozhodli prakticky zasvätiť svoj život opere, neznamená, že by sme teoreticky nemali blízko aj k iným žánrom. Ja osobne napríklad milujem oldies 😀 Na skvelých – známych aj menej známych – piesňach z obdobia rokov 70., 80. či 90. som vyrastala. K mnohým mám najmä vďaka mojim rodičom aj citovú väzbu, ktorú neprelomí ani fakt, že som sa rozhodla už navždy spievať iba operu 🙂 Rada si preto pustím doma nejakú „srdcovku“. A keď niekam idem, tak mi v slúchadlách hrá málokedy opera. Mám svoje playlisty piesní, ktoré ma jednoducho nikdy neomrzia 😀

No opäť platí – sto ľudí, sto chutí. Tatiana Paľovčíková povedala, že hudbu nepočúva vôbec – maximálne v rádiu Košice, ktoré má zapnuté v aute 😀 Inak chce mať od akýchkoľvek melódií pokoj, preto doma nepočúva ani samotnú operu. Janette Zsigová má zas veľmi rada klavírnu literatúru – Rachmaninovove a Chopinove koncerty, Schumannove symfonické etudy. Taktiež miluje jazz, pri ktorom spomína mená ako Ella Fitzgerald, Michel Camillo či Al Jarreau. Viera Kallayová odpovedala: „Rada počúvam americkú country hudbu, The Beatles, rock, pop, jazz, hudbu 60-tych, 70- tych rokov. Sama som kedysi spievala v kapele rôzne žánre, takže je toho veľa.“

Najradšej má Carmen

Opera Carmen je jedným z tých diel, ktoré presahujú okruh záujmu operných zasvätencov. Obsahuje niekoľko árií, ktoré sú známe snáď každému. Hlavná postava tejto opery – zvodná „rebelka“ Carmen – môže teda pre väčšinu ľudí vyjadrovať postavu symbolizujúcu celú opernú literatúru. Opýtala som sa preto sólistiek Štátneho divadla Košice, ktoré postavy majú rady ony:


Janette Zsigová: „Raz by som si chcela zaspievať Salome (R. Strauss), najradšej počúvam operu Turandot a samozrejme part Turandot sa mi veľmi páči. A ktorú najradšej spievam? V tomto čase asi Donnu Elviru z opery Don Giovanni od Mozarta.“
Tatiana Paľovčíková: „Najradšej momentálne spievam Abigail a moja obľúbená je Tosca.“

A keďže Carmen je mezzosopránová rola, možno vás bude zaujímať, čo na túto otázku odpovedala Viera Kallayovámezzosopranistka 🙂
Ťažko je vybrať najobľúbenejšiu postavu, ale rozhodne milujem Carmen, Charlottu z Werthera, princa Orlofskeho z Netopiera a Dorabellu (Così fan tutte). Milujem tiež Rosinu z Barbiera zo Sevilly, Ruggiera z Alciny, Ramira zo Záhradníčky z lásky. Rada počúvam Azucenu (Trubadúr), aj keď ju nemám v repertoári.“

Takže predsa sa tu Carmen vyskytla 🙂

Chcela by som sa veľmi pekne poďakovať sólistkám opery Štátneho divadla Košice za to, že mi pomohli potvrdiť alebo vyvrátiť vaše domnienky! A vám za to, že ste mi tiež pomohli tento článok vytvoriť 🙂

Add a Comment

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *