Book Time XII: Očakávaný Thomas Harris, čínsky román a jedno sklamanie
Po nejakej dobe tu máme opäť váš obľúbený Book Time. Dnes vám predstavím tri knihy, no nie všetky bude sprevádzať moje odporúčanie. Objaví sa tu očakávaná kniha Thomasa Harrisa, ťažká literatúra v podobe knihy od autora čínskeho pôvodu a jeden román z prelomu 19. a 20. storočia, ktorý bol pre mňa sklamaním.
T. Harris: Cari Mora
„Sprvu to tam zdanlivo viedli ako letný tábor, aspoň kvôli najmenším. Povedali im, že ak sa im nebude páčiť, po dvoch týždňoch môžu ísť domov. No v skutočnosti nemohli ísť nikam.“
Neviem, koľkým z vás niečo hovorí meno Thomas Harris. No som si istá, že to, čo bude niečo hovoriť väčšine z vás, je názov Mlčanie jahniat. Práve k tomuto oscarovému filmu (a k ďalším filmom, ktorých hlavnou postavou je Hannibal Lecter) napísal predlohu americký spisovateľ Thomas Harris. Niet preto divu, že jeho najnovšia kniha bola veľkým očakávaním. Román je po tridsiatich štyroch rokoch prvým, do ktorého autor nezakomponoval svojho slávneho (anti?)-hrdinu Hannibala. Hlavnou postavou príbehu je tentokrát žena – Cari Mora, ktorá ako dieťa slúžila v armáde Revolučné ozbrojené sily Kolumbie. Tam bola už ako malá svedkom násilia na nevinných ľuďoch, čo ju už v mladom veku vyzbrojilo odvahou a nebojácnosťou. A tieto vlastnosti sa jej zišli aj v Miami, kam utiekla. Pod vilou, o ktorú sa stará, totiž leží zlatý poklad drogového kartelu, na ktorý si robí zálusk nejeden „záujemca“. Jedným z nich je Hans-Peter Schneider – obchodník s bielym mäsom – a jeho cieľom sa zakrátko stáva nielen poklad, ale aj samotná Cari. Tento román je náhľad do fungovania podsvetia a mafie. Je plný nečakaných zvratov a ústi do napínavého záveru. V knihe sa strieda prítomnosť so spomienkami Cari na jej detstvo v armáde, z ktorých človeka neraz až zamrazí. Priznám sa, že som sa miestami strácala v spleti postáv a občas to pre mňa ubralo z napínavého náboja knihy. Po zhliadnutí filmov o Hannibalovi Lecterovi musím konštatovať, že som od tohto príbehu očakávala trochu viac (čo si vyčítam, lebo som toho názoru, že do novej knihy sa má človek púšťať bez očakávaní, aby nebol sklamaný). Román však poukazuje na znepokojivé skutočnosti, ktoré je podľa mňa dobré mať na zreteli, nakoľko sú, bohužiaľ, stále aktuálne. A na záver si nemôžem odpustiť pochvalu dizajnu knihy – má totiž obal, ktorý mňa osobne upútal na prvý pohľad, a v našej zbierke kníh patrí určite k tým najzaujímavejším 🙂
G. Xingjian: Biblia osamelého človeka
„A tak sa stal nosičom dvojitej tváre, masku si povinne nasadzoval zakaždým, keď vychádzal z dverí, ako keby si bral dáždnik do nepohody. Po návrate domov, keď za sebou zavrel dvere a nikto ho už nevidel, ju opäť sňal a mohol si vydýchnuť. Keď sa totiž maska nosí prilepená k tvári príliš dlho, rastie a vyvíja sa spolu s pleťou, tvárovým svalstvom a nervami a potom sa už len tak odložiť nedá.“
Uff, kde začať? 😀 Toto je jedna z najťažších kníh, ktoré som za poslednú dobu čítala. Myslím najťažších na pochopenie (aj keď s jej takmer 500-stranovým obsahom sa môžeme baviť aj o jej fyzickej hmotnosti 😀 ). V prvom rade vám najskôr musím odporučiť, aby ste sa do tej knihy pustili až keď budete mať nejaké vedomosti o čínskej histórii a o stave čínskej spoločnosti v poslednom storočí. Ja som to neurobila, preto som dosť tápala a uchádzal mi kontext. Našťastie sme však túto knihu čítali s Lukym spolu, takže mi vysvetlil čo bolo treba 😀 Každopádne, ide o náročnú knihu plnú filozofických úvah a politických súvislostí. Po celú dobu v nej sledujeme život alter ega spisovateľa (bez uvedenia mena postavy), a to najmä okolo obdobia Kultúrnej revolúcie v Číne. Autor skáče medzi rôznymi obdobiami svojho života a v knihe sa striedajú politické pasáže, filozofické časti, ale aj vyobrazenie rôznych milostných románikov hlavnej postavy. Hlavnou otázkou, ktorá sprevádza celý román, je otázka „čo je to sloboda?“ Na slobodu naráža najviditeľnejšie pri spomienkach na režim za vlády Mao Ce-Tunga, kedy jej bol veľký nedostatok. Zamýšľa sa však rovnako aj nad slobodou vo vzťahoch a slobodou od spomienok, ktoré autor považuje za niečo, čoho by sa mal človek zbavovať. Na tento román treba dozrieť. Vyzerá to tak, že si ho aj ja budem musieť prečítať v budúcnosti ešte raz 🙂
D. H. Lawrence: Milenec lady Chatterleyovej
„A práve z dotykov máme strach. Sme napoly pri vedomí a napoly nažive. Musíme ožiť a nadobudnúť vedomie.“
Keď som túto knihu uvidela v kníhkupectve Levné knihy v Ostrave, vedela som, že ju musíme kúpiť. Spomenula som si totiž, že sme sa o nej učili na literatúre na vysokej škole. Pamätala som si niečo v tom zmysle, že na svoju dobu (prelom 19. a 20. storočia) bol autor veľmi odvážny a fyzický vzťah muža a ženy popísal až príliš otvorene. V období vydania a aj nejaký čas potom bol preto tento román zakázaný. História literatúry nám už na mnohých dielach dokázala, že keď bola nejaká kniha vo svojej dobe zakázaná, často sa potom zistilo, že je to skvost. No nemusí to tak byť 😀 A táto kniha je toho príkladom. Je totiž celá o mileneckom vzťahu, pričom hlavnou myšlienkou knihy je to, že hlavná postava – lady Chatterleyová – nie je schopná lásky bez fyzického kontaktu. Prečítala som už veľa rôznych kníh, a mnohé v sebe zahŕňali otvorené opisy vzťahov a milostných scén. Často vám spomínam napríklad môjho obľúbeného Murakamiho, ktorý je v týchto témach veľmi odvážny. Tieto opisy by však nikdy nemali byť bezduchým vykreslením sexu, pretože aj ten by mal byť v literatúre podľa mňa podložený a obhájený nejakou myšlienkou. V knihe Milenec lady Chatterleyovej to tak podľa môjho názoru nie je, a intímne scény sú tam opísané až primitívne. Pre mňa to bola kniha, pri ktorej som sa nemohla dočkať konca (a to sa často nestáva). Berte to však ako môj subjektívny názor – možno v nej vy objavíte niečo, čo som tam ja nevidela. Ak sa tak stane, nezabudnite ma o tom informovať v komentári, na Instagrame alebo na Facebooku 🙂
