Book Time XI: Príbehy, ktoré vám dokážu, že sa máte dobre
U nás doma sa intenzita čítania v týchto týždňoch karantény výrazne zvýšila. Už som vám o tom písala aj v predchádzajúcom Book Time. Dnes vám však chcem opäť pripomenúť, že využiť voľný čas na čítanie je jeden z najlepších spôsobov, akým môžete tráviť svoje voľné chvíle. Svet je v neľahkej situácii, no ak sme doma a zdraví, máme za čo byť vďační. A ak si to neuvedomujeme dostatočne, nasledujúce tri knihy nám pomôžu vážiť si to, čo máme, ešte viac.
F. Backman: Obhliadka bytu
„Demokracia je systém odsúdený na zánik, lebo každý idiot uverí hocičomu, ak je za tým dobrý príbeh.“
V našich končinách sa škandinávski autori spájajú prevažne s kriminálnou tematikou. Niet sa čomu čudovať – v tomto žánri bez diskusie vynikajú. Minimálne rovnako dobre im však ide písanie kníh, v ktorých sa odrazí ich veľmi špecifický humor. Kniha Obhliadka bytu je toho skvelým príkladom. Pri čítaní sme miestami plakali od smiechu, a k niektorým pasážam sme sa dokonca opakovane vracali, aby sme sa na nich pobavili ešte raz 😀 Prečo som však túto knihu zaradila do Book Time-u s tak vážnym názvom? Pretože škandinávski autori majú ešte jednu vlastnosť. Je ňou schopnosť behom jednej vety prejsť z absurdného humoru na vážnu tému. Frederik Backman to v tejto knihe robil až mrazivo dobre! Román sa točí okolo udalosti, keď sa nešikovný lupič zavrie v byte s ľuďmi, ktorí si obytný priestor prišli obhliadnuť ako záujemcovia o jeho kúpu. Ide o zmes ľudí rôzneho veku, charakteru a sociálneho statusu. V priebehu knihy sa dozvedáme o životných cestách týchto postáv, a taktiež o tom, s čím na tejto svojej ceste bojujú. Prelínajú sa tu rôzne časové úseky, vrátane policajného vyšetrovania a životov dvoch policajtov – otca a syna – ktorí majú prípad na starosti. Príbehy týchto ľudí prinášajú rôzne zvraty a mnoho skutočností je v knihe prekvapivo prepojených. V prvom rade však dielo ponúka úžasný náhľad do životov rôznych ľudí a odhaľuje fakt, že žiaden na prvý pohľad bezchybne vyzerajúci život postáv nie je bez trhliny. Kniha je tiež plná veľmi trefných ironických i vážnych poznámok na stav doby, v ktorej žijeme, na štátny aparát či na médiá. Jej prekvapivé vyústenie je príkladom víťazstva ľudskosti nad osobným komfortom a pravidlami. Túto knihu vo svojom osobnom hodnotení titulujem ako jednu z najlepších za poslednú dobu!
N. Holinová: Prípad starej dámy
„Holokaust je pre nich rozprávka a typicky sa odpovediam na tieto témy vyhýbajú tak, že nie sú historici, vtedy nežili a podobne.“
Táto kniha, aj tá predchádzajúca sú čerstvými novinkami z vydavateľstva Ikar. Pri tomto titule vám však do smiechu už nebude. Mrazivý je fakt, že ide o príbeh, ktorý sa skutočne stal. A to u nás, na Slovensku. Nataša Holinová vo svojej knihe zrekapitulovala absurdný prípad starej pani Glasnerovej, ktorú vyhodili z jej vlastného bytu, kde opatrovala svoju chorú dcéru. Príbeh je čitateľovi prerozprávaný prostredníctvom publicistu, na ktorého sa pani obrátila s prosbou o medializáciu. Spoločne však zisťujú, že do krádeže bytu sú zapojené aj inštitúcie, ktoré by v tomto prípade mali figurovať na úplne opačnej strane. Z toho, čo sa dozviete v tejto knihe, budete asi nemilo prekvapení. Smutnú absurditu príbehu dodáva skutočnosť, že pani Glasnerová prežila Osvienčim. Očividne však pre ňu ani sloboda nie je bezpečným miestom. Kniha sleduje celý proces toho, ako stará dáma spolu s publicistom zisťujú, kto za tým všetkým vlastne stojí, a čo sa s tým dá robiť. Tieto úseky sa striedajú so spomienkami pani Glasnerovej na roky strávené v koncentračnom tábore. Silný príbeh a až nepríjemne aktuálny. Dopĺňajú ho aj čiernobiele ilustrácie, autorom ktorých je Vlado Holina.
H. Lee: Nezabíjajte vtáčika
„Ja si myslím, že existuje len jeden druh ľudí. Ľudia.“
Na záver dnešného Book Time-u tu mám pre vás ďalší silný príbeh. Je to jeden z tých, o ktorých keď teraz píšem, mám slzy v očiach. Túto knihu sme dočítali ešte len dnes, takže vám túto recenziu píšem „za čerstva“. Ostalo z nej vo mne toľko dojmov, že ani neviem, kde mám začať. Začnem však asi tým, že vám poviem, o čom táto kniha je (pokiaľ to teda ešte neviete, keďže tento titul je americkou klasikou a v posledných rokoch aj u nás zaznamenal veľký úspech). Príbeh sa odohráva v Spojených štátoch v 30. rokoch 20. storočia. Čitateľovi ho rozpráva iba osemročná Čipera, ktorá spolu so svojím bratom Jemom okrem milých detských starostí bystrým rozumom vníma aj „svet dospelých“. Otec týchto detí je advokátom, ktorého čaká neľahká skúška – na súde má obhajovať černocha, ktorý je obvinený zo znásilnenia bieleho dievčaťa. Obdobie, do ktorého je príbeh zasadený, je obdobím rasovej segregácie. Černosi sa v Amerike nepovažovali za ľudí, a ich práva boli takmer nulové. Na verejných miestach boli niektoré služby či zariadenia (napríklad aj automat na vodu) osobitne vyčlenené a označené nápisom „Pre farebných“. V knihe Nezabíjajte vtáčika je rasizmus jednou z hlavných tém, no uvažuje aj nad otázkami morálky, pretvárky či dospievania. To, že dej sledujeme očami osemročného dievčatka, dodáva knihe ľahkosť a jednoduchosť. Atikus Finch – spomínaný advokát – je zástancom práv černochov a jeho postava v príbehu prináša množstvo múdrych výrokov o cene ľudského života – ten najvýstižnejší som zacitovala vyššie. Kniha bola ocenená Pulitzerovou cenou. A veľmi oprávnene. Je smutné, že aj v 21. storočí je stále v niektorých prípadoch jej hlavná téma – rasizmus – aktuálna.
