Book Time II: Spoločenská satira, Murakami a bremeno židovstva
V dnešnom článku série Book Time sa pozrieme na kĺb ďalším trom knihám. Žánrom a zameraním sa od seba veľmi líšia, no majú jednu spoločnú vlastnosť – vo všetkých prípadoch ide o kvalitnú a hodnotnú literatúru.
Nikolaj Vasilievič Gogoľ: Ženba
„Keby bol vyšiel dvermi, to by bolo ešte-ešte. Ale keď už ženích oblokom vybrnkne… tu už nepozostáva iné, len moja úcta!“
Táto divadelná hra má všetky atribúty dobrej komédie. Dej s jednoduchou zápletkou je nie len plný vtipných scén a hlášok, ale skrýva tiež kritiku meštiackej spoločnosti. Satirická komédia s podtitulom Absolútne neuveriteľná udalosť v troch dejstvách má jasne vyprofilované charaktery postáv, cez ktoré autor nepriamo upozorňuje na vtedajšie neduhy spoločnosti, ako je zbabelosť, lenivosť či túžba po majetku. Hovorím „vtedajšie“, ale – čo si budeme klamať – dielo je veľmi nadčasové 🙂
Haruki Murakami: Sputnik, moja láska
„Objekt jej túžob bol o celých sedemnásť rokov starší a mal za sebou svadbu. A aby toho nebolo málo, bola to žena. Tým všetko začalo, a tým tiež – skoro – všetko končilo.“
Každý, kto sa zaujíma o súčasnú literatúru, určite pozná minimálne meno tohto japonského autora, ktorý je dnes veľmi populárnym spisovateľom, a to celosvetovo. No pre tých, ktorí ho nepoznajú, by asi bolo namieste trochu priblížiť jeho štýl a tvorbu. Haruki Murakami je autorom, ktorý vo svojich dielach kombinuje realistické obrazy japonskej spoločnosti a science fiction. Jeho knihy sú väčšinou naplnené hlbokou melanchóliou a smútkom. Osvetľuje život a zvyky v Japonsku a cez jeho diela človek zisťuje, že sú v mnohom úplne odlišné od tých našich (čo mňa ako „japofilku“ samozrejme fascinuje 🙂 ). Ďalšou vecou, na ktorú musím upozorniť, je to, že Murakami sa nebojí narábať s akýmikoľvek situáciami a v opisoch je neraz celkom drsný a pravdivý – či už ide o násilie alebo sexualitu. A tieto všetky charakteristiky platia aj o diele Sputnik, moja láska. Je ďalším skvelým príkladom jeho majstrovstva slova a toho, ako vie čitateľa udržať v napätí a príbeh dávkovať tým správnym spôsobom. Ja mám jeho knihy veľmi rada, no odporúčila by som ich len tomu, kto už má čo-to prečítané a nebojí sa odvážnejších textov.
Isaac Bashevis Singer: Otrok
„Jeho pravidlom bolo dávať prednosť obtiažnemu pred jednoduchým. Niekedy Jákob až žasol, aké bremeno si sám uvaľuje na svoje telo i dušu.“
Isaac Bashevis Singer bol americkým spisovateľom poľského pôvodu, bol ortodoxným Židom a svoje diela písal výhradne v jazyku jidiš. A to sú skutočnosti, ktoré výrazne ovplyvňujú aj jeho knihu Otrok. Opisuje v nej život židovského učenca Jákoba v poľskej spoločnosti začiatkom 17. storočia. Príbeh o láske, ktorej nebolo dopriatých veľa šťastných chvíľ, je poprepletaný úvahami o Bohu a spoločnosti. Osud svedomitého Jákoba a statočnej pohanskej Wandy je vykreslený na pozadí života na poľskom vidieku i v meste. Obrazy obyčajného života ľudí sú v knihe vyjadrené veľmi realisticky a hodnoverne. Je to krásny a silný príbeh, ktorý stojí za to prečítať.
