Book Time IX: Kórejská cesta za bohatstvom, Fitzgerald a britský román
Dnešný Book Time opäť prekypuje rôznorodosťou. Čaká na vás kniha o ceste za bohatstvom z pera dvoch úspešných kórejských žien, jedno menej známe dielo od F. S. Fitzgeralda a nakoniec retrospektívny román od britského súčasného autora!
Suh Yoon Lee & Jooyun Hong: Mám na to
„Skutočne bohatí ľudia žijú pre dnešok. Vážia si hodnotu každého dňa. Nepraví boháči žijú pre zajtrajšok. Každý deň žijú tak, akoby ho museli obetovať pre zajtrajšok.“
Začnem horúcou novinkou z vydavateľstva Ikar, knihou Mám na to, ktorá na slovenský knižný trh vyšla len tento mesiac. Autorkami sú dve kórejčanky – Suh Yoon Lee, ktorá už ako násťročná začala vo financiách radiť rôznym úspešným osobnostiam, a Jooyun Hong, novinárka, ktorá sa tiež Suh Yoon nechala viesť. Z popisu knihy nie je veľmi jasné, o aký druh literatúry ide a ako je koncipovaná – či to je motivačná literatúra, príbeh, alebo konkrétne tipy, pomocou ktorých človek môže zbohatnúť. Keďže sa však venujem obchodovaniu na burze, kniha zaujala moju pozornosť na prvý pohľad, a povedala som si, že si ju rada prečítam. Líniu knihy vytvára rozprávanie novinárky Jooyun Hong, ktorá čitateľovi odkrýva stretnutia so Suh Yoon Lee, a to, ako ju tieto stretnutia ovplyvnili. Forma príbehu je rozdelená do častí a kapitol, na konci ktorých sú vložené citáty Suh Yoon Lee, príklady, ale aj úseky z jej života. Na začiatku som sa trochu bála, či podstatou knihy nebude tip odkladať peniaze každý deň, aby bol človek zo svojich zásob bohatý v sedemdesiatke. Opak však bol pravdou, a príbeh poukazoval na to, že aj pri rozumnom hospodárení s financiami by si človek nemal nechávať život pretiecť pomedzi prsty, a v zdravej miere by mal peniaze využívať aj na potešenia. Toto je aspekt knihy, s ktorým maximálne súhlasím. Neviem sa však úplne stotožniť s faktom, že autorky knihy pripisujú schopnosť zbohatnúť využívaniu vnútornej energie človeka a sile sugescie. Je v tom badať pôvod autoriek a mierny závan východných náboženstiev. S mojím presvedčením sa to trochu prieči, no verím, že pre ľudí, ktorí preferujú podobnú filozofiu ako autorky, by mohla byť táto kniha inšpiráciou 🙂
F. S. Fitzgerald: Nežná je noc
„Ak stráviš svoj život plýtvaním pocitmi ľudí a živením ich márnosťou, onedlho nebudeš môcť rozoznať, čo by si na nich ešte mal rešpektovať.“
F. S. Fitzgerald vstúpil do „literárnej histórie“ svojím románom Veľký Gatsby. Čo sa týka Gatsbyho, mám prečítanú knihu po slovensky aj v originále a zhliadnuté dve sfilmovania (nie raz 🙂 ). Nemusím teda hovoriť, že mám tento príbeh rada 😀 Preto som bola veľmi zvedavá na iný román od tohto autora. Musím sa priznať, že ma neoslovil až tak, ako ma v minulosti oslovil Veľký Gatsby. Nemá až tak strhujúci dej ani vystupňované zápletky, a príbeh sa trošku viac vlečie. Rozhodla som sa však túto knihu dať do Book Time-u preto, lebo jej nechýba to, čo ma aj na Gatsbym zaujalo najviac – atmosféra zlatých dvadsiatych rokov v Amerike. Večierky vo vysokej spoločnosti, lenivé rána zbohatlíkov a bezcieľne ponevieranie sa po nákupných uličkách. A v spleti tohto všetkého vzťahy ľudí, láska, sklamanie a nevera. Hlavnými postavami príbehu sú Dick Diver, psychiater, a jeho manželka Nicole, ktorá pôvodne bola jeho pacientkou. Prechádzajú si spolu rôznymi obdobiami a ich vzťah je skúšaný Dickovým začínajúcim alkoholizmom a neverou, a nie úplne uzdravenou psychikou Nicole. Námet tohto románu nie je náhodnou fabulou. Fitzgeraldova manželka bola v čase vzniku tohto diela hospitalizovaná na psychiatrii a on sa zatiaľ čoraz viac poddával alkoholu. Okrem toho, viacero udalostí v knihe je založených na tom, čo Fitzgerald naozaj zažil – vrátane jeho aférky s herečkou, ktorú v románe predstavovala Rosemary. Toto dielo teda perfektne odhaľuje autorove myšlienkové pochody a odkrýva najťažšie chvíle jeho života. Zaujímavosťou je tiež to, že ako názov románu si Fitzgerald prepožičal repliku z básne Óda na slávika od Johna Keatsa.
J. Barnes: Pocit konca
„História je istota vznikajúca v bode, kde sa nedokonalosť pamäti stretáva s nedostatočnosťou historických prameňov.“
Na záver tu mám pre vás tip na skvelú novelu od súčasného britského autora. Julian Barnes za svoje dielo Pocit konca získal Man Bookerovu cenu (prestížne ocenenie pre britských autorov) ešte v tom roku, v ktorom ho napísal. Príbeh sa sústredí na starého Tonyho Webstera, ktorý spomína na svoju mladosť. Postupne sa rozpamätáva na rôzne udalosti, pomaly odkrýva tienisté úseky svojho života, uvedomuje si chyby, ktoré urobil a na staré kolená si spytuje svedomie. Hlavná postava je zároveň nespoľahlivým rozprávačom, ktorý aj napriek snahe vyrozprávať príbeh postupne vynecháva niektoré udalosti a následne sa k nim vracia, aby ich objasnil v celom kontexte. Novelou sa nesie melancholická a nostalgická nálada, ktorá podopiera myšlienku, že aj ten najmenší skutok môže mať veľký dopad. Nechcem vám veľmi prezrádzať dej, aby som vás neukrátila o moment prekvapenia či zážitok z odkrývania jednotlivých pasáží knihy 🙂 Len vám poviem, že sa čítala veľmi dobre, a odporúčam vám presvedčiť sa o tom.
