Vykradli nám auto.
My a tie naše cesty zo Slovenska do Čiech a naopak. My a tie naše autá.
Ak náhodou nerozumiete týmto mojim povzdychom, odporúčam vám pozrieť si najskôr tento vlog. A potom sa pohodlne usaďte a začítajte sa do našej ďalšej motorovej elégie 😀
Na Slovensku sme neboli od polovice decembra. Vyše päť mesiacov som nevidela svojich rodičov. Keď sa teda konečne na konci apríla začali uvoľňovať opatrenia, veľmi sme sa tešili, že budeme môcť vycestovať z Prahy.
Keďže bývame v centre, auto tu vôbec nepoužívame. Všade sa dostaneme pešo, prípadne – ak chceme ísť do prírody – sadneme na metro. Naše auto máme preto odparkované mimo centrum. No a keďže sme boli v Prahe „zavretí“ od konca decembra, nevideli sme ho vyše päť mesiacov, pretože sme ho jednoducho nepotrebovali.
Po skúsenostiach pri našom sťahovaní (viď spomínaný vlog) sme si povedali, že tentokrát nič nenecháme na náhodu. Teraz sa z toho smejem, pretože aj keď sme si mysleli, že to spravíme tak, aby bolo všetko v poriadku, nakoniec to v poriadku aj tak nebolo 😀 Vybrali sme sa teda naše auto skontrolovať týždeň pred naším odchodom na Slovensko. Keď sme sa k nemu blížili a uvideli sme ho, pomyselne sme si odčiarkli bod číslo jeden – je tam, nikto ho neukradol. Teraz už len ostáva veriť tomu, že bude aj fungovať (predsa len – naše auto milujeme, lebo je skvelé a pohodlné, ale má už svoje roky, a netušili sme, čo s ním mohlo spraviť to, že bolo tak dlho nepoužívané). Sadli sme do auta, naštartovali sme a pohli sme sa. Super, funguje! Spravili sme pár malých okruhov, aby sme ho trochu rozohriali, a spokojní sme ho vrátili opäť na svoje miesto. Teraz už nám nič nezabráni v tom, aby sme o týždeň bez problémov vyrazili na Slovensko!
Iba žeby…
Prišiel deň D – deň nášho odchodu. Mali sme v pláne vyraziť, keď Luky skončí v práci, čo bolo okolo 17-tej. Lukymu sa nakoniec podarilo skončiť už po štvrtej, takže sme sa veľmi tešili, že do Sniny nedorazíme až okolo druhej v noci, ale „už“ okolo jednej 😀 Navyše – bol piatok, a vo večerných hodinách v tento deň z Prahy odchádzajú húfy áut, takže sú na cestách často veľké kolóny.
S kuframi a taškami sme sa doterigali k nášmu autu. Luky stlačil otváracie tlačidlo na diaľkovom ovládači…a nič. Auto sa neotvorilo, nezasvietilo, nezapípalo. Nič. Skonštatovali sme, že sa musela vybiť baterka v ovládači, pretože už nejakú dobu sme mali pocit, že slabne. Nevadí – veď pre takéto prípady je predsa v ovládači aj kľúč, nie? 😀 Otvoríme dvere manuálne. Ehm, spomínala som, že naše auto už má svoj vek? Manuálne sme ho neotvárali roky, takže keď sme po tej dobe vopchali kľúč do kľúčovej dierky na dverách vodiča, tak sa ani nepohol. Proste to nešlo. Zrejme to dnu zhrdzavelo, a tak sa kľúčom v dierke nedalo vôbec hýbať. Fajn, čo teraz? Ako prvé sme skúsili otvoriť kryt na ovládači, aby sme zistili, aká baterka doň má ísť. Boli sme na okraji Prahy, no vraveli sme si, že prinajhoršom sadneme na metro a skočíme baterku kúpiť do nejakej predajne.
Plán to bol celkom dobrý. Už len zistiť, ako sa rozoberá ovládač 😀
Skúšali sme to rukami aj kľúčmi, googlili, no nepodarilo sa nám to. Vyzeralo to tak, že budeme musieť ísť do predajne s kľúčom a povedať: „Dobrý deň, potrebovali by sme baterku do nášho ovládača. Ale nepomohli by ste nám ho najprv, prosím, otvoriť?“ Nie. Toto fakt nie 😀
Tak sme si povedali, že to ešte raz skúsime manuálne, s kľúčom. Lenže ono to fakt nešlo, a nechcete predsa riskovať, že sa vám ten kľúč zlomí, nie? V tom mi napadla spásonosná myšlienka. V darčekovej taške sme niesli našim darčeky, a medzi nimi bol…luxusný olivový olej 😀 Zúfalá situácia vyžaduje zúfalé riešenia, a tak sme tento darček (prepáč, mami) otvorili, a niekoľkými kvapkami tejto vzácnej tekutiny sme potreli kľúč. Darček zneucteny, auto mastné a kľúč sa v kľúčovej dierke opäť ani nepohol. Medzitým už odbila šiesta hodina, a my sme naďalej postávali pri našom nedobytnom aute s desiatimi kuframi a taškami položenými na chodníku.
Naďalej sme googlili, mačkali tlačidlo na ovládači a kmásali kľúčom v zámku. Až sa to Lukymu napokon podarilo – manuálne! Celí šťastní sme sadli do auta, pripravení konečne vyraziť. Lenže auto nenaštartovalo.
Luky poznamenal, že sa nám pravdepodobne vybila batéria. Teda – v tom lepšom prípade. V tom horšom prípade nám odišiel alternátor. Už sme aj zvažovali, či sa na to nevykašleme, a nepôjdeme do Sniny až na druhý deň vlakom. Lenže keď už sme tam s tými taškami dve hodiny šaškovali, povedali sme si, že to už dotiahneme do konca stoj čo stoj. Na internete som teda našla automobilovú pohotovosť. Lepšie povedané, tri pohotovosti. Do prvej sme sa nedovolali, pri druhej by to trvalo veľmi dlho a až do tretice to konečne klaplo. Pán sľúbil, že príde do 40-tich minút (prišiel o hodinu). Kým sme čakali na automechanika, povedali sme si, že všetko pripravíme tak, aby to prebehlo bolo čo najrýchlejšie, keď dorazí. Inými slovami – že už budeme čakať s otvorenou kapotou. Lenže – čuduj sa svete – kapota nešla otvoriť. Bola jednoducho akoby zaseknutá. Luky sa s tým však nepáral a proste ju silou otvoril (už mal asi po tom dobýjaní sa do auta dosť). Hneď po zodvihnutí kapoty sme si všimli, že niečo nesedí. Na vrchu všetkých tých rúrok, trúbok a nádob bol totiž len tak pohodený jeden veľký kus plastu. Najprv sme naň nechápavo pozerali a snažili sa prísť na to, kam to patrí. A potom to Lukymu došlo. Veď to je kryt na batériu. Lenže…akú batériu? V tom našom aute totiž na mieste, kde sa normálne nachádza batéria, nebolo NIČ. Prázdno. Žiadna batéria. Iba len tak pohodený vylomený kryt od nej. A vtedy nám to došlo. Preto nešlo otvoriť auto ovládačom. Preto nešlo naštartovať. Niekto nám ukradol batériu.
Tak naše auto stojí päť mesiacov na mieste a nikto si ho ani nevišmne, ale v ten posledný týždeň pred naším odchodom na Slovensko sa nám niekto vláme pod kapotu. Dobrá irónia, čo? 😀 Hneď sme teda volali automechanikovi, aby prišiel rovno s novou batériou. No a do Sniny sme nakoniec vyrazili až pred siedmou. A o necelých 200€ ľahší. Pricestovali sme po tretej ráno a po ceste sme mali iba jednu jedinú pauzu. Rekord 😀
Ponaučenie? Žiadne. Proste žiadne. Pretože ako sa na toto dá pripraviť? 😀 Vlastne…možno iba jedno – myslite na to, že aj keď šťastie údajne praje pripraveným, niekedy ostanú zaskočení aj oni 😀