No a čo?
Rozhodla som sa kúpiť si ringlight, aby som svoj #bloggerlife posunula opäť o malý level vyššie. Kráčali sme z večerného nákupu a ja som nadšene rozprávala o tom, v čom všetkom mi kruhové svetlo pomôže. „Mám len jednu obavu,“ povedala som napokon. „Bojím sa, že mi také kvalitné svetlo na fotkách zvýrazní jazvičky na pleti.“ Luky na to automaticky a bez rozmýšľania odvetil: „No a co?“
A aj keď hneď za touto otázkou pokračoval vetou, že som predsa krásna úplne presne taká, aká som, mne v hlave ostali rezonovať tieto tri krátke slová: No a čo?
Chcelo sa mi v tú chvíľu smiať na tom, aké to je jednoduché. Pritom som si už dávno prešla fázou, keď som sa za svoje nedokonalosti hanbila, a už je to pár rokov, odkedy sa cítim sebavedomo a spokojne sama so sebou. No táto jednoduchá, spontánna veta mi túto „problematiku“ ukázala v ešte jasnejšom svetle.
Nejde o to, že Luky je gentleman. Túto krátku vetu myslel absolútne úprimne a mal pravdu. No a čo? No a čo, že na nejakej kvalitne osvetlenej fotke bude o niečo viac vidieť moje jazvičky na tvári? No a čo, že ich bude vidno, keď ich tam MÁM? To ako keby som si chcela vyretušovať oko. Je to súčasť mojej tváre, je to niečo, čo tam mám bez toho, aby som sa o to vedome pričinila. Tak prečo sa tváriť, že to tam nie je?
To, že som sa so svojou problematickou pleťou už dávno zmierila, neznamená, že nepoužívam krémy na zacelenie jaziev. Jasné, že ich používam! Pretože ak je nejaká cesta, ako sa ich dá zbaviť, vyskúšam ju. Ak sa však budem iba tváriť, že neexistujú, tak určite nezmiznú 🙂
Nad touto témou som rozmýšľala už dlhšie, len som ešte celkom nevedela, ako ju poňať. A nedá mi, aby som opäť neskĺzla k instagramovým filtrom. Nemôžem sa totiž zbaviť pocitu, že práve tie môžu za novodobé komplexy a mnoho nešťastných mladých žien. V čase písania tohto článku, v ktorom som sa prvýkrát rozvášnila na tému instagramové filtre, to, žiaľ, ešte ani zďaleka nebolo také zlé, ako teraz. Aspoň ja mám ten pocit. Vtedy boli v móde filtre, ktoré vám tvár zdeformovali tak výrazne, že ste sa jednoducho nemohli tváriť, že ste to naozaj vy. Teraz sú však všade také filtre, ktoré vám len trošku zúžia tvár, len trošku zväčšia pery, len trošku upravia nos. Aby ste stále vyzerali ako vy, ale „lepšie“. A z tých trošiek je nakoniec aj tak niekto iný. A ja sa pýtam: načo?
Načo je dobré tváriť sa, že vyzeráme inak, než v skutočnosti? K čomu je dobré zmeniť svoju podobu na obrazovke, keď realita ostane nezmenená? Niektoré mladé ženy na Instagrame už inak než s takýmto filtrom instastories nenatočia. A potom sa chvália množstvom správ, ktoré dostávajú na konto svojej krásy. Chválime však ich, alebo nejakú filtrovú modifikáciu? Už sa nám ani nezdá, že by s nimi niečo ten filter robil. Pretože sme si na takúto podobu ich tváre zvykli. A ony zrejme tiež. Očividne sa už samy nechcú vidieť v odraze čierneho zrkadla nijak inak, než s filtrom. Zdá sa vám, že nás klamú? Och, nie. Ony klamú samy seba.
Nakoniec ringlight tie jazvy vôbec nezvýrazňuje. A keby aj zvýrazňoval. No a čo?