Moja prvá rola v divadle
Ak ma sledujete na Facebooku či Instagrame, určite vám neušlo, že som sa začiatkom októbra prvýkrát postavila na dosky divadla, konkrétne Štátneho divadla v Košiciach. Teraz, keď už od premiéry ubehlo niekoľko týždňov a dojmy z toho krásneho dňa sa mi už pohodlne usadili v hlave aj v srdci, by som vám rada porozprávala o tom, ako som sa k tejto role dostala, a tým menej zainteresovaným priblížila, ako prebieha skúšobný proces v divadle 🙂
Komu sa nelení…
To, ako som sa dostala k svojej prvej role v divadle, je pre mňa (a verím, že bude aj pre vás) už navždy silným príkladom toho, že svedomitá práca prináša ovocie. Prvým krôčikom totiž bolo niečo, o čom som si vtedy vôbec nemyslela, že by to mohlo mať takýto dopad v budúcnosti. Pred troma rokmi – bola som vtedy v druhom ročníku na konzervatóriu – mi ponúkol náš profesor operného štúdia (teraz už môj milovaný manžel, hehe ?) rolu v školskej inscenácii singspielu Bastien a Bastienka od Mozarta. Nikomu inému sa (okrem už obsadených študentov) do toho totiž nechcelo, tak sa museli obrátiť na študentku druhého ročníka, čo je na takúto rolu (šlo totiž o jednu z hlavných postáv) za normálnych okolností celkom skoro. Bola to pre mňa česť, a tak som to s veľkou radosťou a vďačnosťou vzala, aj keď som bola v tom čase zároveň v treťom ročníku na vysokej škole a čakali ma (okrem ďalších projektov) štátnice a písanie bakalárky. Povedala som si však, že takáto príležitosť sa neodmieta, hoci som vedela, že to bude pre mňa náročné. Predstavenie som si veľmi užila – doprevádzal nás orchester Musica Iuvenalis a bola to moja prvá skúsenosť tohto druhu. Čo som však vtedy nevedela, bol fakt, že moje vystúpenie zaujalo riaditeľa opery Štátneho divadla Košice, ktorý sa na toto naše predstavenie prišiel pozrieť…
Nečakaný telefonát
Keďže si v pamäti zvyknem uchovávať dátumy, ktoré boli pre mňa v niečom dôležité, ani na tento deň už asi nezabudnem. Bolo 1. marca 2019, keď mi zazvonil telefón s neznámym číslom. Bol to riaditeľ opery. Povedal mi, že môj výkon na spomínanom predstavení Bastien a Bastienka „držal v hlave“ a čakal, kedy príde vhodná príležitosť na to, aby mi ponúkol rolu v divadle. A práve sa taká naskytla – Annina v opere La Traviata od G. Verdiho. Opýtal sa ma, či by som túto rolu vzala, no povedal, že si to môžem pokojne premyslieť a dať mu vedieť do konca týždňa. Asi vám nemusím hovoriť, že som žiadne „premýšľanie“ nemala v pláne, a celá nadšená som mu poďakovala a povedala, že túto rolu vezmem veľmi rada. A na september som sa tešila viac ako kedykoľvek predtým 🙂
Skúšobný proces
Po nádherne strávenom lete prišli už koncom augusta prvé skúšky. Najskôr to boli korepetície, na ktorých sme si s korepetítorkou prešli svoje sólové party. Tomu však, samozrejme, predchádzala osobná príprava, ktorá pozostávala z toho, že som sa najskôr sama naučila intonáciu a rytmus svojich výstupov. Začiatkom septembra sme už začali skúšať aj s dirigentom – mali sme tzv. ansámblovú skúšku, kde sme si celú operu prešli za doprovodu klavíra, a pán dirigent nám hovoril svoje pripomienky. No a potom začala najdlhšia časť skúšobného procesu – aranžovacie skúšky. To už si nás na starosť vzal režisér. Najskôr sme na skúšobnom javisku dávali celú operu „do priestoru“ a k hudbe pripájali aj herecké akcie. Musíte si presne zapamätať, odkiaľ na ktorý výstup idete na javisko, aké gestá robíte na konkrétne frázy, aj to, s akým výrazom spievate. No a keď sme to všetko nacvičili na skúšobnom javisku, presunuli sme sa do historickej budovy divadla. Tam to vďaka nádhernému priestoru nabralo opäť o niečo iný rozmer, a ja som si čoraz viac uvedomovala, že sa mi splnil jeden z mojich najväčších snov 🙂
Prvá skúška v historickej budove bola tzv. sedacia skúška. Je to skúška, kedy sa neskúša v priestore, ale posediačky – a prvýkrát s orchestrom. Ďalšie skúšky už boli opäť v pohybe a už aj s kulisami a v kostýmoch 🙂 Tieto som si užívala najviac, pretože vo svojom kostýme som sa cítila úžasne! ❤️ Stačil krásny priestor divadla, kulisy a kostým, a človek sa hneď o čosi viac vžil do svojej roly. Okrem toho, vďaka účesu od vlásenkárky a krásnemu líčeniu od vizážistky sa naozaj cítite ako niekto úplne iný 🙂
La Traviata
V skratke by som vám rada priblížila dej opery, v ktorej som dostala možnosť účinkovať, a zároveň by som vám predstavila moju rolu. Opera La Traviata od G. Verdiho vznikla na námet románu A. Dumasa Dáma s Kaméliami. Je to príbeh o mladíkovi Alfredovi, ktorý sa zamiloval do kurtizány Violetty. A hoci sa Violetta z lásky k Alfredovi vzdala svojej pochybnej minulosti, spoločnosť ňou opovrhuje, je pre ňu ťažké zbaviť sa povesti ľahkej ženy a cez túto skutočnosť sa nedokáže preniesť ani Alfredov otec, ktorý ich vzťahu bráni. Nešťastná láska sa končí smrťou hlavnej predstaviteľky, ktorá v závere umiera na tuberkulózu. Annina – postava, ktorú som v tejto opere stvárnila – je komornou Violetty, a zároveň jediným človekom, ktorý pri nej ostal po celý čas, až do jej smrti. Je svojej panej vždy „po ruke“, takže som na javisku bola aj mimo svoje spevácke party, v tzv. nemých výstupoch.
Veľký deň
Ďeň, kedy som sa prvýkrát postavila na dosky divadla pred publikom nastal 4. októbra – premiéra. A bol to z „profesného hľadiska“ najkrajší deň v mojom živote! Musím sa priznať (či pochváliť 🙂 ), že do posledného momentu som nepociťovala žiaden stres či nervozitu. Prežívala som čistú radosť a vďačnosť. A tým sa mi len potvrdilo, že toto je to, čomu sa chcem v živote venovať. Do celého predstavenia som vložila svoje srdce, a myslím si, že sa nám vydarilo! Svedčilo o tom standing ovation publika, ktoré mi svojím dlhým skandovaním pri záverečnej klaňačke vohnalo slzy do očí. No ešte väčšiu radosť som mala z toho, že ma v tento môj veľký deň svojou prítomnosťou mohli podporiť aj ľudia môjmu srdcu najbližší ❤️
Skúsenosť
Možnosť naštudovať rolu v divadle bola pre mňa nenahraditeľnou skúsenosťou. Naučila som sa pri tom mnoho nových vecí a v praxi som si mohla vyskúšať to, o čom som doposiaľ len čítala, počúvala a učila sa. Stáť na javisku s vynikajúcimi profesionálnymi spevákmi je tou najlepšou školou, akú študent spevu môže absolvovať. Okrem toho, že to pre mňa bola veľká česť, som sa od nich priamo na javisku mohla učiť, a aj vďaka ich priateľskému prístupu sa zdokonaľovať. Ďalšou pridanou hodnotou či zaujímavosťou bol multikultúrny aspekt tejto inscenácie – režisér bol Nemec, výtvarníčka Rakúšanka a dirigent s predstaviteľom jednej z hlavných postáv Brazílčania, čo znamenalo že na skúškach bolo počuť rôzne jazyky, no slovenčinu minimálne 🙂
Názor odborníka
Je už tradíciou, že na každej premiére opery v hľadisku sedia aj kritici. Na predstavení hodnotia hudobné naštudovanie, réžiu, scénu, kostýmy, a taktiež aj jednotlivé výkony predstaviteľov hlavných postáv. Premiéra opery La Traviata nebola výnimkou, a dva dni po nej sa na stránke operaslovakia.sk objavila recenzia na toto predstavenie. Je pre mňa veľkou cťou, že sa v tejto kritike objavilo aj moje meno, a slová pani Mojžišovej mi urobili veľkú radosť. Nie je totiž zvykom, že by sa v recenziách hodnotili aj tieto menšie postavy, akou je Annina, preto si to nesmierne vážim, a priznám sa, že keď som tento text čítala prvýkrát, veľmi ma to dojalo!
Neviem, aké budú moje ďalšie „hudobné kroky“. Obdobie naštudovávania mojej prvej roly v divadle však už navždy ostane niečím, na čo budem spomínať ako na niečo výnimočné a dôležité v mojom živote. Stáť na javisku divadla bolo pre mňa nezabudnuteľným zážitkom, ktorý ťažko opísať slovami. A už teraz sa teším na ďalšie reprízy opery La Traviata v Štátnom divadle Košice 🙂