Literatúra: Franz Kafka – Zámok
Tajomná dedina, zvláštni obyvatelia, nedosiahnuteľný zámok, nedostupní úradníci a uprostred toho všetkého postava s málo odhaľujúcou prezývkou K. Na prvý pohľad román predstavujúci zaujímavé oddychové čítanie. Franz Kafka však v tomto diele prináša komplikovaný príbeh plný úvah o boji človeka s byrokraciou a jeho túžbe po spoločenstve.
O diele
Román Zámok, v origináli Das Schloss, je posledným dielom autora. Považuje sa za jeho najhumanistickejšie a najprepracovanejšie dielo, v ktorom najlepšie vykreslil ľudské émocie. A to aj napriek tomu, že ho Franz Kafka nestihol dokončiť, čím dal priestor ďalším interpretáciám. Ďalším preto, lebo v tomto románe je takýchto príležitostí veľmi veľa. Ústrednou postavou je K., ktorý je ako zememerač vyslaný do neznámej dediny na zámok. Nevieme, za akým účelom, nevieme, kto ho tam poslal a nevieme ani to, či K. vôbec zememeračom je, alebo sa zaňho len vydáva. Jediné, čo však z deja vieme, je to, že na zámok sa dostať nedá, a tak sme po celú dobu čítania konfrontovaní s frustrujúcim snažením hlavnej postavy prísť na kĺb tejto záhade a dostať sa tam.
Atmosféra románu
Obrovské umenie autora čitateľ odhalí už na začiatku, a to vo fantasticky vykreslenej atmosfére. Je to jedna z najväčších kvalít románu. Dej je vložený do pochmúrneho prostredia, kde zvláštnosť obyvateľov dotvára hmla a ukrutná zima. Frustrácia, ktorú cítiť z každej stránky, je zvýraznená takmer úplnou absenciou denného svetla. Obyvatelia sú nehostinní a okrem psychického úsilia musí hlavná postava vynaložiť aj to fyzické, a to pri zápasení so závejmi snehu vždy, keď sa beznádejne presúva z jedného miesta na druhé.
Boj s byrokraciou
Jednou z najdiskutovanejších tém románu Zámok je otázka, ktorej sa Kafka v tomto diele venuje veľmi explicitne. Je to kritika byrokracie a apel na nerovnosť v spoločnosti. Tento problém sa tiahne dielom už od jeho začiatku, kedy sa dozvedáme, že na zámok sa nemôže dostať „len tak hocikto“. Úradníci, ktorí tam pracujú, sa málokedy „znižujú“ k rozhovoru s ľuďmi s dediny, a ak, tak len cez predvolania, ktoré však vybavujú najmä v noci, pretože cez deň by sa na nich nemohli dívať. Táto kritika spoločnosti robí Kafkov román nadčasovým a stále atraktívnym.
Sociálna otázka
Popri ťažšej téme, akou je problém úradov a byrokracie, sa v tomto románe Kafka venuje aj niečomu jednoduchšiemu, no nemenej dôležitému. Je to niečo, s čím sa stretáva v skutočnosti každý jedinec. Hovorí o ľudskej túžbe po spoločenstve, láske, o bolesti, o potrebe byť rešpektovaným a o boji o zamestnanie. Vykresľuje vzťahy, ktoré sú v priebehu diela rozvíjané, ale aj premieňané. Blízke osoby sklamú, zdanliví nepriatelia príjemne prekvapia a postava sa dozvedá nové skutočnosti aj sama o sebe. Zememerač K. si pri svojich záujmoch ani neuvedomil, ako zásadne je jeho život poprepletaný so životmi obyvateľov mestečka.
Tajomný zámok
Keďže po celý čas sa ako čitatelia spolu s hlavnou postavou na zámok nedostaneme, je to miesto, ktoré je zahalené rúškom tajomstva. Pre dedinčanov je posvätným miestom, o ktorom sotva rozprávajú. Ten, kto sa tam dostane, predstavuje akéhosi „nadčloveka“, niekoho, kto sa právom povyšuje nad ostatných. K zámku majú obyvatelia takmer náboženskú úctu, čo prenechalo priestor interpretáciám s názorom, že predstavuje Boha. V opačnom prípade sa zdanlivá úcta zamieňa so strachom a zámok je tak chápaný ako niečo démonické. Určitú „nadprirodzenosť“ zámku odhaľuje hneď prvý odsek románu, ktorý hovorí: „Hradný vrch bol skrytý, zahalený do tmy a temnoty, ani záblesk svetla neukazoval, že by tam bol zámok.“ Mohol byť teda len ilúziou?
Klamm
Spomedzi všetkých postáv vyskytujúcich sa v tomto románe je najzáhadnejšou postavou úradník Klamm. Je bezprostredným spojením so zámkom, no zároveň človekom, s ktorým spojiť sa je takmer nemožné. Práve on je postavou, za ktorou sa K. celý čas snaží dostať, a to najrôznejšími spôsobmi – od zmien povolaní až po zásnuby s Klammovou milenkou. Klamm je pre dedinčanov akousi legendou. Málokto ho videl naživo, vedú sa rôzne polemiky o jeho činnosti a aj jeho výzor je popisovaný ako premenlivý a nestály. Diskutovaná je aj možnosť, či vôbec existuje. Každopádne je hnacím motorom pre každého, kto sa chce dostať na zámok.
Román Zámok je ťažký oriešok, a hoci sa javí ako jednoduché rozprávanie, je to náročný text s množstvom komplikovaných súvetí. Je to však dielo s nenapodobiteľnou atmosférou. Vtiahne vás do ponurej nálady už v prvých riadkoch a vy s napätím čakáte, ako sa vyvinie bezútešné putovanie neznámeho hlavného hrdinu. O to viac preto zamrzí, že dielo je nedokončené, to však akosi dotvára bizarný podtón celého románu. Spisovateľ Max Brod podal správu, že dielo Zámok sa malo skončiť smrťou hlavnej postavy. Iróniou je, že K. mal umrieť vysilením z márneho snaženia dostať sa na zámok, a že povolenie dostal od úradníkov na smrteľnej posteli. To, čo Franz Kafka napísať stihol, je však dostatočným vyjadrením toho, čo chcel týmto dielom povedať.
Vydanie knihy z titulného obrázku je z edície Omega.