Dubaj
Tento rok sme sa spontánne rozhodli, že si v lete doprajeme trochu exotiky a prvýkrát navštívime Spojené arabské emiráty. Dovolenka v Dubaji znie pre niektorých lákavo, a iní zasa majú predsudky. My sme sa nenechali presvedčiť o negatívach tejto krajiny a vykročili sme do neznáma. Výsledkom bola tá najlepšia dovolenka, akú sme kedy zažili! V dnešnom článku, ktorý je prvým zo série o emirátoch, vám prinášam základné postrehy a dojmy z tejto fantastickej krajiny.
Počasie
Hneď na úvod musím poznamenať, že letná dovolenka v emirátoch určite nie je pre tých, ktorí majú v pláne ľahnúť si ráno na pláž a ležať tam do večera. Denné teploty tam totiž každý deň bez výnimky dosahujú vyše 40°C, pričom pocitová teplota je vyššia než 50°C! A neschladíte sa tam ani v noci – najnižšia nočná teplota počas nášho pobytu bola 33°C. My s Lukášom sme však aktívni dovolenkári, veľmi rýchlo sme sa adaptovali a našli si spôsob, ako nie vydržať, ale užiť si tieto teploty. Boli sme z toho fascinovaní – nejde totiž len o teplotu, ale celkovo podnebie je úplne iné, ako v Európe. V lete je v emirátoch vysoká vlhkosť vzduchu a takmer celý čas je cez deň jemný opar. Ten má však svoju výhodu – aj napriek tomu, že tam je veľmi horúco, slnko nie je také ostré. No a ďalšou skvelou výhodou je, že sa v Dubaji nielenže nemusíte obávať dažďa, ale dokonca ani mrakov, a to počas celého leta 🙂
Aby si domáci kompenzovali vysoké teploty vonku, všetky vnútorné priestory sú preklimatizované. Hotely, taxíky, autobusy, metro a dokonca autobusové zastávky! Na túto skutočnosť sme si spočiatku museli zvyknúť – pri prechode z interiéru do exteriéru a naopak prechádzate vyše 30-stupňovým rozdielom! Prvý deň sme na hoteli maturovali s klimatizáciou, lebo nám bola zima, a vonku sme nevládali chodiť 😀 No po dvoch dňoch sme sa aklimatizovali a pripadalo nám to do konca pobytu úplne prirodzené 🙂
A k tej vlhkosti vzduchu – neviem povedať so stopercentnou istotou, či je za to zodpovedná ona, ale plavky a oblečenie od nich mokré nevyschlo ani po dvoch dňoch, čo viselo na šnúre 😀 Podobne to bolo aj s vlasmi – mala som ich mokré asi 90% celého pobytu, pričom boli dni, kedy sme sa ani neboli kúpať 😀
Doprava
Dubaj je veľmi rozsiahly a obľúbené turistické miesta sú od seba dosť vzdialené, takže ak toho chcete v jeden deň stihnúť viac, vaše nohy vám nepostačia 🙂 No doprava – nielen v Dubaji, ale v celých Spojených arabských emirátoch – je poriešená veľmi dobre a šikovne. Medzi jednotlivými emirátmi premávajú pravidelné autobusové spoje v krátkych intervaloch – my sme túto možnosť viackrát bez problémov využili. Viezli sme sa na vrchu dvojposchodového autobusu a užili sme si aj samotnú cestu.
Keď sme pred odchodom hľadali nejaké praktické informácie o Dubaji na internete, viacero stránok či blogov odrádzalo od využívania dubajského metra. Keď sme však boli na mieste, uznali sme za vhodné risknúť to, lebo sa nám táto možnosť zdala najpraktickejšia. A dobre sme spravili. Po organizačnej stránke je jasné, nápisy a mapky sú zrozumiteľné, metro je rýchle a presné (neovláda ho človek, ale robot) a čerešničkou na torte je, že je to najkrajšie metro, v akom som kedy bola! A myslím tým interiér metra aj stanicu. Ďalším plusom je, že sa metro väčšinu svojho času pohybuje nad zemou, takže máte cestu aj s prehliadkou mesta 🙂 Na metre ma tiež zaujala bezpečnostná stena – ku koľajniciam sa nedostanete, dvere tejto steny sa otvoria až po príchode metra. Zaujímavosťou je aj vagón pre ženy a deti 🙂
No a potom sú tu taxíky. A tie sú najpohodlnejšou formou. A to už od prvého momentu 😀 Nemusíte ich totiž hľadať alebo zložito zháňať. Sú všade. Len čo taxikár vidí kráčať niekoho popri ceste, hneď pribrzdí a trúbi na neho 😀 Vždy, keď sme vyšli z hotela s cieľom stopnúť taxík, vždy nám nejaký aj bez nášho pokynu hneď zastavil už pred vchodom, akoby to bolo dohodnuté vopred 😀 Asi vás však bude zaujímať, koľko stojí taxík v Dubaji. A myslím, že budete prekvapení, ako sme boli my, keď sme zistili, že sú lacnejšie ako u nás. Za cestu v rámci emirátu sme sa vošli v prepočte aj do troch eur. Z jedného emirátu do druhého (pri nejakých cca 15-tich kilometroch) to vyšlo do 15 eur. Okrem toho, autá v Dubaji sú špičkové, čo platí aj o taxíkoch. Napríklad z letiska na hotel sme sa viezli v taxíku–limuzíne 😀
A ako už asi vo väčšine miest na svete, aj v emirátoch si môžete požičať auto. Túto službu sme využili tiež, ale o tomto dni bude špeciálny článok neskôr 😛
Gastronómia
Spojené arabské emiráty na každom kroku ponúkajú široký výber jedál a nápojov z rôznych kútov Ázie. Myslím tým obchody, reštaurácie, fastfoody či bary. Naše gastronomické zážitky začínali už pri hotelových raňajkách, kde sme na švédskych stoloch mali neuveriteľný výber studených jedál, ale aj tých teplých, ktoré boli väčšinou indické. Každý obchod ponúkal tovar z rôznych krajín, a to v ponuke balených aj čerstvých výrobkov. Radi sme dokonca navštevovali špecializovaný turecký obchod, kde sme si pravidelne na ochutnávku nakúpili rôzne špeciality z tejto krajiny. A samozrejme, v každom obchode nesmelo chýbať oddelenie s ovocím, ktoré hýrilo farbami a druhmi, z ktorých niektoré sme videli prvýkrát. A tak sme postupne ochutnávali rôzne druhy manga či zistili, ako chutí kaktus 🙂
No a nesmiem vynechať najväčšiu arabskú pochúťku – datle. Musím sa priznať, že som toto ovocie nikdy nevyhľadávala, a aj keď ho dostať aj u nás, nesiahala som po ňom. Tam sme však datle samozrejme ochutnali. A hneď sme pochopili, prečo ich ponúkajú na každom kroku. Je to vážne delikatesa! Ešte teraz, keď si na ne spomeniem, sa mi zbiehajú sliny! Kúpite ich kdekoľvek, v akomkoľvek množstve, rôznych obaloch, plnené, v náleve, v čokoláde, skryté v pečive, alebo aj v podobe džemu či datl’ovej pasty. MŇAM!
Návšteva arabského obchodu je jednoducho zážitkom sama osebe. Všetko je krásne už na pohľad a pre Európana nesmierne zaujímavé. Tovar je vždy čerstvý a veľmi lacný! Užili sme si tiež rôzne druhy slaného i sladkého pečiva a samozrejme – tradičný arabský chlieb 🙂
Ľudia
V prípade tohto článku platí povestné „to najlepšie na koniec“, a časť o tom, akí sú obyvatelia arabskej krajiny, som si nechala na záver ako najdôležitejší postreh z našej dovolenky. Ruku na srdce – keď sa povie arabská krajina, vo väčšine z nás to nevzbudzuje pozitívne pocity a predstavy. Máme predsudky, možno cítime strach a možno dokonca povýšenosť. Je to pre nás jednoducho iný svet.
A ja vám niečo poviem. Áno, je to iný svet. Ale v tom najpozitívnejšom zmysle slova. Po celý čas som nevychádzala z údivu nad tým, akí milí, pozorní, láskaví a ochotní sú všetci okolo. Keď sme šli po ulici, domáci sa na nás usmievali zo svojej záhrady a pýtali sa, ako sa máme. Keď sme si s niečím nevedeli poradiť, okoloidúci sa sami od seba pýtali, či nepotrebujeme pomôcť. Dosť často sme sa pohybovali po miestach, kde sme boli široko-ďaleko jediní Európania. No ani na chvíľu sme sa necítili nevítaní či v nebezpečí. Ľudia sa nás pýtali, odkiaľ pochádzame, či sa nám v emirátoch páči a podobne. Úprimne sa zaujímali a správali sa veľmi priateľsky.
Najväčší kontrast sme zažívali v službách, ako sú napríklad obchody. Predavači či predavačky boli ochotní, usmievaví, vždy pripravení poradiť. To, že sme cudzinci, že pochádzame z oveľa chudobnejšej krajiny, že túto krajinu drvivá väčšina z nich ani nepozná, a že sme po mnohých stránkach úplne odlišní, nehralo žiadnu rolu. Nad tým všetkým totiž bola ľudskosť.
A prečo som použila slovo kontrast? U nás na Slovensku sa, bohužiaľ, strašne často stretávame s pravým opakom. Na dedine či v menšom meste, kde sa ľudia navzájom poznajú, to tak možno nie je. No odkedy žijem v Košiciach, takéto sklamania zažívam často. Takmer denne mám pocit, že som predavačke na obtiaž so svojím nákupom a čašníkovi kazím deň tým, že som si objednala jedlo. V práci týchto ľudí chýba láska k tomu, čo robia, a láska k ľuďom, s ktorými pracujú. Česť výnimkám, ktorých je samozrejme stále dosť, no mám pocit, že sú v menšine. Dovolenka v Spojených arabských emirátoch bola v tomto zmysle veľmi inšpiratívna a motivujúca. Priala by som si, aby každý videl, že od ľudí, voči ktorým máme predsudky, sa toho máme ešte veľa čo učiť.