Dovidenia, Košice!
Áno, je to tak. Sťahujeme sa. Mám pocit, že si to stále naplno neuvedomujem. V živote človeka totiž občas prídu situácie, keď sa náhle zmení smer jeho krokov, a či už to nazýva osudom alebo Božou vôľou, svoje poslanie má zrazu plniť niekde úplne inde. A tak sa aj nám už o pár týždňov zmení miesto na život a naším novým domovom sa stane Praha. Nemôžem tomu uveriť, no je to tak – hlavné mesto a metropola Českej republiky bude mať od prvého septembra o ďalších dvoch obyvateľov navyše, a budeme nimi my 🙂
Predpokladám, že vás bude zaujímať, čo je dôvodom takejto dôležitej zmeny v našich životoch. Môjmu manželovi Lukymu bolo ponúknuté miesto zbormajstra Pražského filharmonického zboru. Ide o prestížny zbor, ktorý patrí medzi európsku špičku, preto som na Lukyho NESMIERNE hrdá! Keď mu čítam tieto riadky, krúti hlavou, no myslím si, že aj tieto slová tu patria. Je totiž mimoriadne talentovaným, pracovitým a najmä nesmierne skromným a pokorným človekom, a práve takíto ľudia si najviac zaslúžia dotiahnuť to v živote ďaleko.
Slovami ani neviem vyjadriť, aké silné emócie mnou lomcujú. Najsilnejšia z nich je jednoznačne nekonečná radosť – do Prahy som sa absolútne zamilovala a nemôžem sa dočkať každého jedného dňa v tomto čarovnom meste! No na druhej strane musím uznať, že Košice sa mi budú opúšťať veľmi ťažko. Sú pre mňa najkrajším mestom na Slovensku a zažila som tu množstvo zlomových momentov v mojom živote. V dnešnom článku (a pripravte sa na to, že bude veeľmi sentimentálny) by som sa chcela poohliadnuť za dôležitými šiestimi rokmi na tomto mieste – v mojich milovaných Košiciach ❤️
Vysoká škola
Keďže chcem spomínať chronologicky, nemôžem začať inak, než samotným začiatkom v Košiciach. Vysoká škola predstavovala – ako pri mnohých mladých dospelých – moje prvé „opustenie“ rodného mesta a prvé „bývanie“ bez rodičov. Úvodzovky tu však majú svoje opodstatnenie, keďže som stále za svoj domov považovala Sninu a bydlisko mojich rodičov, kde som sa každý víkend vracala. Bolo to však moje prvé zoznamovanie sa s Košicami. Dodnes si veľmi živo spomínam na večer, keď som sa vrátila z môjho prvého (necelého) týždňa na vysokej škole. Naši ma doma čakali s kuracou polievkou a keď som im s veľkými šťastnými očami opisovala, čo všetko som v Košiciach počas prvých dní zažila, s úsmevom na mňa pozerali a hlavou im nepochybne chodilo: „Naša malá Stanka je už naozaj vysokoškoláčka?“ Mne to totiž hlavou chodilo tiež. A zdalo sa mi to neuveriteľné.
Hoci som vyštudovala iba prvý stupeň vysokej školy, na masmediálne štúdiá na UPJŠ-ke nedám dopustiť a vždy na tieto tri roky spomínam veľmi rada. Predstavovali pre mňa nové kamarátstva, zážitky, získanie množstva nových informácií a tiež skúseností, z ktorých čerpám doteraz (napríklad aj pri tvorbe môjho blogu a videí 🙂 ). Nikdy som nebola úplne „party girl“, a preto som po asi dvoch diskotékach, ktoré som v Košiciach absolvovala ako povinnú jazdu vysokoškoláka, rýchlo prišla na to, že toto k „dospeláckemu životu“ nevyhnutne nepotrebujem. Navyše – už v druhom ročníku na vysokej škole pre mňa prišiel ďalší zlomový bod, kvôli ktorému som už voľného času mala oveľa, oveľa menej.
Konzervatórium
Po prvom semestri na masmédiách som sa totiž rozhodla, že mi jedna škola nestačí 😀 Keď som šla do Košíc na vysokú školu, vedela som, že sa popri nej určite budem chcieť venovať aj spevu. Nevedela som však ako a kde. A jedného dňa mi z ničoho nič napadlo, že si podám prihlášku na konzervatórium – na operný spev. Úprimne? Doteraz neviem, ako mi to napadlo 😀 Bol to totiž žáner, o ktorý som sa nikdy nejak extra nezaujímala. Ani vo sne by mi nenapadlo, že sa mu budem venovať naplno, na profesionálnej úrovni, a že to pre mňa bude to najmilšie povolanie na svete! ❤️ Je to ďalší dôkaz toho, že vždy je nakoniec všetko tak, ako má byť. Teraz si už bez operného spevu neviem predstaviť svoj život. No vtedy to bol naozaj šialený nápad! Pamätám si, ako som kráčala na prednášku na výške a volala som mamke: „Mami? Čo keby som si dala prihlášku na konzervatórium, na operný spev?“ Mamka na to: „Na operný spev? No, keď si myslíš, že ťa to bude baviť, tak jasné.“ Vtedy som naozaj netušila, či ma to bude baviť 😀 A s odstupom času som veľmi vďačná svojim rodičom za to, že ma v tomto nečakanom nápade podporili, a že boli rovnako chápaví aj keď som sa kvôli opernému spevu rozhodla odísť z vysokej školy. Podala som teda prihlášku (mimochodom, úplne na poslednú chvíľu a bez akejkoľvek prípravy). Keď som sa dozvedela, že ma prijali, plakala som od radosti. Počas 4 a pol rokov na konzervatóriu som sa toho veľa naučila a mala som možnosť spievať na rôznych zaujímavých a dôležitých podujatiach. Nebudem však klamať – moje očakávania od tejto školy boli privysoké a vo veľa veciach ma sklamala, preto som sa napokon rozhodla nedoštudovať. Rozhodnutie ísť na konzervatórium však malo na môj život zásadný dopad hneď v dvoch aspektoch: našla som v sebe vďaka nemu lásku k opere, no čo je ešte dôležitejšie – na tomto mieste som spoznala lásku svojho života.
Svadba
…a naša svadba je najdôležitejšou a najkrajšou spomienkou, ktorá sa mi už navždy bude spájať s mestom Košice. V prenádhernej katedrále, v Dóme sv. Alžbety, som si 30. júna 2018 vzala muža mojich snov. Svadobná oslava pokračovala v hoteli Doubletree by Hilton. Ten pocit, keď som kráčala vo svadobných šatách (a so 7 metrov dlhým závojom) po Hlavnej ako čerstvá mladá pani, držiac sa ramena môjho manžela, bol neopísateľný! Naša svadba bola krajšia než som si kedy predstavovala a vysnívala. Vždy, keď ideme okolo katedrály alebo okolo Hiltonu, s úsmevom spomíname na ten prenádherný deň. A viem, že takto spomínať budeme stále, keď tadiaľ pôjdeme 🙂
Dom v centre mesta
Musím sa priznať, že náš terajší dom je to, čo mi z Košíc bude chýbať asi najviac. Ak ma sledujete na Instagrame, tak už určite viete, že bývame v samom centre Starého mesta (pretože tam o tom básnim asi každý druhý deň 😀 ). Ide o starý meštiansky dom pavlačového typu, s vysokými stropmi, bez susedov a orientovaný do dvora, čo znamená, že je tu úplne ticho. Jednoducho ideál ❤️ No povedzte – neodchádzalo by sa vám ťažko? Okrem toho, že sa tu býva úžasne a do divadla to odtiaľ máme iba minútu a pol chôdze, ide o dom, do ktorého ma Luky preniesol cez prah ráno po našej svadbe 🙂 Je to teda naše prvé spoločné bývanie a máme k nemu preto aj citovú väzbu. No prezradím vám aj to, že odkedy už máme rezervovaný byt v Prahe, je mi o čosi menej smutno, že odchádzame z tohto, ale o tom viac nabudúce 😉
Prvá rola v divadle
Ďalším zlomovým bodom v mojom živote bola moja prvá rola v divadle, ktorú som dostala práve tu, v Košiciach. Naštudovať svoju prvú rolu v divadle v takom skorom veku pre mňa bola (a stále je) veľká pocta. Na prvú rolu sa nezabúda, a ja už teraz viem, že Aninna z opery La Traviata bude už navždy moja srdcovka.
S košickým divadlom sa však nelúčim – Traviata je stále v repertoári a mňa čakajú nasledujúcu sezónu ďalšie reprízy 🙂 Okrem toho, pokiaľ sa nič nezmení, už v októbri by som mala začať naštudovávať v Štátnom divadle Košice moju druhú rolu v opere Werther 🙂 No či už sa tu budem vracať ako speváčka alebo ako divák, prvé divadlo, v ktorom som účinkovala, bude mať u mňa už vždy prvenstvo nad ostatnými 🙂
Teraz, keď je to už čierne na bielom, zdá sa mi to o čosi uveriteľnejšie. O týždeň a pár dní už budeme mať kľúče od nášho pražského bytu v rukách, a o ďalšie dva týždne potom už bude Praha oficiálne naším domovom.
No a čo dodať na záver? Každý nový začiatok je zároveň aj koncom predchádzajúcej etapy. Mysím si však, že fráza „domov je tam, kde je tvoje srdce“ nie je len frázou, ba ešte by som ju aj doplnila – domov je tam, kde je tvoje srdce, rodina a krásne spomienky. A tých miest mám vo svojom živote viac. Preto budem mať už navždy jasno v tom, kde domov můj… 🙂 ❤️