Book Time III: Anglická klasika, Čechovove poviedky a duchovné putovanie v čase
Leto je obdobím, kedy mám na knihy oveľa viac času, než po zvyšok roka. V dnešnom Book Time vám teda ukážem tri z tých, ktoré som doteraz stihla v tomto oddychovom režime prečítať. Že ide o letnú – cestovnú – edíciu spoznáte aj z fotiek 🙂
Emily Brontëová: Búrlivé výšiny
„…pôvod vašej krutosti spočíva v ďaleko väčšom utrpení! Vás nemiluje nikto – nikto pre vás neuroní slzu, až zomriete.“
Nie, nejde o chybu v názve. Možno ste to rovnako ako ja nevedeli, ale český preklad nám tak známej knihy Burlivé výšiny znie Na větrné hůrce. My sme ju s Lukášom kúpili v obchode Levné knihy v Ostrave a musím sa priznať, že prvým stimulom k jej kúpe bol pre mňa krásny obal tohto vydania O:) Samozrejme som však tiež bola zvedavá na príbeh tejto klasiky. Kniha podáva časozberný príbeh o niekoľkých generáciách rodín, v ktorých vzťahy sú komplikované a často nešťastné. Na pozadí všetkých rodinných pút vystupuje postava Heathcliffa, ktorý je príkladom toho, koľko zla môže spôsobiť zatrpknutý a zlomyseľný človek, neschopný milovať. Vyzdvihuje však lásku, obetu a nezlomnosť postáv dobrého a úprimného srdca. Nechýbajú jej vášnivé dialógy, dramatické scény a realistické opisy anglického vidieka. Myslím si, že toto je jeden z tých nadčasových bestsellerov, ktoré by mal prečítať každý milovník kvalitnej literatúry.
Anton Pavlovič Čechov: Poviedky o láske
„Doposiaľ bola o láske vyslovená len jedna nesporná pravda, a to, že ‚tajomstvo to veľké je‘, pričom všetko ostatné, čo sa kedy o láske napísalo alebo povedalo, nie je riešenie, ale iba kladenie otázok, ktoré ostanú vždy len otázkami.“
Recenzia je vždy subjektívna, pretože každému sa páči niečo iné. Ja nebudem tajiť to, že veľmi obľubujem ruskú prózu. Preto som si bola takmer istá, že táto kniha bude pre mňa ďalším čitateľským zážitkom. A nemýlila som sa. Táto zbierka obsahuje okrem humorne ladenej poviedky Rybia láska (o karasovi, ktorý sa zamiloval do ženy) novely, ktorých hlavnou témou je láska, alebo jej opak – samota. No ako to už u ruských autorov býva, nie je to obyčajná láska, ale láska vášnivá a neuhasiteľná, a nie obyčajná samota, ale samota zdrcujúca, ničivá. A práve to mám na ruskej literatúre rada – v emóciách ide do krajnosti, no pritom stále ostáva realistická a čitateľ vie každú vetu precítiť. Takto je to aj v Čechovovej zbierke Poviedky o láske. Vyzdvihla by som poviedku O láske, ktorá vo mne zanechala najhlbšie pocity. Opisuje drásavé chvíle dvoch zamilovaných ľudí, ktorým nebolo dopriate byť spolu. V týchto poviedkach nenájdete zložitý dej a obsahujú len málo zápletiek. Hlavnou zložkou je tu nálada príbehu a pocity, ktoré vo vás vyvolá.
Štěpán Smolen: Buď, kde si
„Tá cesta, po ktorej ideme, nevedie od vonkajšej prelietavosti k usadeniu, ale od duše znestálenej neresťami k duši ustálenej v cnostiach.“
Na záver trochu duchovnej literatúry. Kniha od českého kňaza a teológa chce pomôcť čitateľovi vytrvať v jeho poslaní a naučiť stálosti. Je písaná formou príbehu s dvoma prelínajúcimi sa časovými líniami, pričom čitateľ miestami nevie, čo je skutočnosť a čo je sen. V rozprávaní hlavnej postavy – študenta kňazského seminára – sa stretávame s púštnymi otcami, ktorí rozprávajú o postupných fázach stálosti. Kniha je písaná ľahkým štýlom, čo určite ocenia aj čitatelia, ktorí s duchovnou literatúrou iba začínajú. Obsahuje pekné myšlienky, ale aj vtipné miesta. Vytkla by som jej však, že vo viacerých prípadoch jednu myšlienku príliš dlho opakuje v malých slovných obmenách, čím stráca na dynamike. Určite však môže byť svojím štýlom pútavá najmä pre mládež, ktorá hľadá knihu s povzbudivým duchovným obsahom.
Táto recenzia bola napísaná vďaka službe www.storpic.com.
