Za Janáčkom na Hukvaldy
Bol 30. jún 2017 a s Lukym sme sa prechádzali v lesoparku na Furči. Sľúbil mi vtedy, že ma raz vezme na Hukvaldy. O rok na to, 30. júna 2018, sme mali svadbu. A tento rok – 30. júna 2020, na naše druhé výročie manželstva – ma tam Luky konečne vzal 🙂 Keď mi pred troma rokmi kvetnato opisoval toto miesto, vôbec nepreháňal. Hukvaldy sú jedna nádherná rozprávka! V dnešnom článku vám prezradím, čo všetko sme tam zažili, videli a ochutnali 🙂
Rodisko hudobného génia
V Hukvaldoch, v obci na severovýchode Moravy, sa v roku 1854 narodil známy hudobný skladateľ Leoš Janáček. Hoci väčšinu svojho života prežil v Brne, táto oblasť mala veľký vplyv nielen na jeho život, ale aj na jeho tvorbu. Vo všeobecnosti sa dá povedať, že jeho najväčšou inšpiráciou bola ľudová hudba moravských regiónov, čo sa odrazilo v jeho vokálnych skladbách, orchestrálnej tvorbe, ale aj v operách. Jeho hudobný jazyk je veľmi osobitý – štýl svojej tvorby nazval nápevkovou teóriou. Čo to v praxi znamenalo? Janáček všade chodil s perom a papierom v rukách, a do nôt si zapisoval presnú intonáciu ľudskej reči, zvukov zvierat, ale aj prírody, strojov, a predmetov. To následne aplikoval do celej svojej tvorby, ktorá je preto veľmi špecifická, ale v konečnom dôsledku absolútne prirodzená. Janáčka, leva s bielou hrivou, si na Hukvaldoch veľmi ctia a tradíciu jeho života i tvorby si hrdo uchovávajú.
Hukvaldská obora
Naše prvé kroky viedli k Hukvaldskej obore. Nachádza sa okolo zrúcaniny hradu Hukvaldy, je veľká 440ha a patrí medzi najstaršie obory v Českej republike. Je situovaná do kopca, ktorým sme si pomaly vyšli až k hradu. Príroda na tomto mieste je jedným slovom nádherná. Tvorí ju les aj pláne, plno zaujímavých a voňavých rastlín a taktiež aj zvieratá. Pokiaľ ide o niektoré živé tvory, ktoré obývajú oboru – som rada, že som sa o ich výskyte na tom mieste dozvedela až doma, a že sme na ne nenarazili 😀 No v jednom momente sa nám naskytol pohľad na stádo voľne žijúcich danielov škvrnitých, a tento výjav ma doslova a dopísmena dojal k slzám. Vyzeralo to tam ako v rozprávke, niečo podobné som ešte nezažila a tento pohľad z očí nestratím už asi nikdy 🙂
Popri chodníčku smerujúcemu k hradu sa nachádza aj socha známej Janáčkovej Líšky Bystroušky – hlavnej postavy z jeho rovnomennej opery. Práve v prírode Hukvaldskej obory totiž skladateľ veľmi často sedával a čerpal inšpiráciu do svojich diel. Autorom sochy Líšky Bystroušky z roku 1959 je akademický sochár Karel Vávra. Dnes tam, bohužiaľ, už 5 rokov stojí iba jej verná kópia, pretože tú pôvodnú asi niekto veľmi chcel mať doma 🙂
Na Hukvaldskej obore sa už od roku 1994 každoročne organizuje Medzinárodný hudební festival Leoše Janáčka – Janáčkovy Hukvaldy. Na koncertoch pod holým nebom sa každú sezónu predstavia významní umelci z celého sveta a festival je jedným z najdôležitejších pravidelných európskych podujatí. Tento rok sa kvôli koronavírusu nekonal, no ako sme si mohli všimnúť, miestni aspoň situáciu využili na to, aby zrenovovali pódium 🙂
Hukvaldský hrad
Po niekoľkých desiatkach minút kráčania nádhernou prírodou sme dorazili na vrch obory – k hradu. Veľmi ma prekvapil svojou rozlohou, no niet sa čomu čudovať – ide o jeden z najrozsiahlejších hradných komplexov v Českej republike. Hoci sú na tomto mieste už len pozostatky hradu, je tam naozaj nádherne! Nachádza sa tam množstvo zákutí, vežičiek, mostíkov a kopec prenádherných výhľadov na okolitú krajinu, priľahlé dedinky a mestečká.
Zaujímavosťou je, že hrad nie je len turistickým, ale aj kultúrnym miestom. Pravidelne sa tu konávajú výstavy, koncerty a iné podujatia.
Obed v typickej reštaurácii
Po dosť dlhej prechádzke sme celkom vyhladli, preto sme sa po zostupe z hradu vybrali hľadať miesto na obed. Rozhodli sme sa skúsiť podnik s názvom Restaurace Leoše Janáčka. A poviem vám, ten obed bol ZÁŽITOK! Možno to vyznie smiešne, ale na toto jedlo asi naozaj nikdy nezabudnem 😀 Ja som si objednala lokše po honácku s kapustou a údeným mäsom, Luky si dal knedlík plnený údeným mäsom s kapustou a cibuľkou. M-Ň-A-M! Bolo to tak dobré, že sme tento obed spomínali ešte niekoľko dní, a aj teraz sa mi pri spomienke naň zbiehajú slinky. Príjemným bonusom boli až prekvapivo nízke ceny. Ak raz zavítate na Hukvaldy, dôrazne vám odporúčam – nevynechajte túto reštauráciu, nebudete ľutovať!
Rodný dom Leoša Janáčka
Po výdatnom (veľmi výdatnom) obede bol našou ďalšou zastávkou rodný dom Leoša Janáčka. Ak sa vám z fotky zdá, že je akýsi nezvyčajne veľký, hneď vám to objasním. Je to totiž škola – otec tohto slávneho hudobného skladateľa, Jiří Janáček, bol učiteľom, a preto v budove svojho pracoviska býval s celou svojou rodinou. Zaujímavé, čo? A práve na tomto mieste sa Leoš Janáček aj narodil. Dnes sa v budove nachádza informačné centrum s menšou galériou, v ktorej je niekoľko krásnych fotografií, zvečňujúcich hudobného génia. My sme sa tu príjemne porozprávali s pani za pultom a kúpili nejaké tie suveníry 🙂
Pamätník Leoša Janáčka
Naše ďalšie kroky viedli k Pamätníku Leoša Janáčka. Opäť musím poznamenať, že celé Hukvaldy oplývajú nádhernou prírodou a počas našej prechádzky od jedného miesta k druhému sme si užili neskutočne krásnu, pokojnú atmosféru, ktorá tam sála z každého kúta!
Pämatník je umiestnený v dome, ktorý Leoš Janáček kúpil ako také nejaké letné sídlo, keďže hoci už nebýval na Hukvaldoch, stále sa tam s rodinou (aj bez nej… 😀 ) rád vracal. Časť tohto domu je zariadená pôvodným nábytkom, ktorý skladateľ užíval. Tieto historické izby nás vtiahli do atmosféry života Leoša Janáčka a dýchli na nás kus smútku i vášne – emócií, ktoré sa v živote tohto skladateľa tak prudko striedali. Prečo smútok? Janáčkovi počas jeho života zomreli všetky jeho deti, a to je nepochybne niečo, čo vás trvalo poznačí. No a prečo vášeň? Nuž, pozrite si film Lev s bielou hrivou, alebo si prečítajte poznámku v mojej predchádzajúcej zátvorke, a domyslite si 😀
V druhej časti tejto budovy sa nachádza výstava. Je veľmi zaujímavá – hoci je interaktívna, je zasadená do historického nábytku. Nachádza sa tam podrobný rodokmeň Janáčkovcov, nejaké rukopisy, nahrávky, a dokonca si tam môžete zapnúť aj animovanú verziu opery Líška Bystrouška 🙂
Sladká bodka na záver
Tento článok by sa pokojne mohol volať namiesto „Za Janáčkom na Hukvaldy“ radšej „Za frgálom na Hukvaldy“. To je totiž niečo, čo mi Luky ospevoval celé tie tri roky, keď prišla reč na toto miesto. A veruže som pochopila prečo! 😀 Frgál je koláč typický pre túto oblasť. Skladá sa z jemnučkého cesta (podobnému buchte), plnky podľa vlastného výberu (môže byť čučoriedková, malinová, tvarohová, orechová…) a na vrchu je ešte taká drobenička. Pokiaľ si v túto chvíľu myslíte, že si viete predstaviť, ako asi chutí, poviem vám jedno. Neviete. To je niečo TAK FANTASTICKÉ, že sa to slovami ani nedá opísať. A hoci to znie ako niečo, čo ste už možno v živote mali, lebo vám niečo podobné piekla babka (to som si myslela ja), verte mi – pokiaľ ste nejedli frgál, neviete si to ani predstaviť 😀
Čo dodať na záver? Poznáte ten pocit, keď vám niekto opisuje nejaké miesto ako niečo úžasné, až sa tak trochu bojíte, či nebudete sklamaní? O Hukvaldoch som od Lukyho počúvala tri roky, no keď sme tam napokon prišli, bol to pre mňa oveľa väčší zážitok, než som si predstavovala. Preto dajte teraz vy na moje slová, a ak raz budete mať čas, zájdite tam. Verte mi, že neoľutujete ani krok, ktorý spravíte. A ani kalóriu, ktorú príjmete 🙂