Tragikomická autostory. Ďalšia.

Teším sa, že si článok o tom, ako nám ukradli autobatériu, prečítalo také množstvo z vás. Až by to mohlo vyzerať tak, že som si naše ďalšie problémy s autom vymyslela pre potreby ďalšieho článku 😀 Faktom však je, že neprešli ani dva týždne, a ja vás idem pobaviť našou ďalšou – čerstvou – tragikomickou autostory.

Zo Sniny do Prahy sme vyrazili vo štvrtok okolo desiatej dopoludnia. Plánovaný príchod bol asi o pol ôsmej – ideálne. Všetko šlo hladko, až kým…

Šoférovala som po diaľnici pred Ružomberkom. Ako relatívne čerstvá šoférka si musím očkom stále kontrolovať tachometer, pretože ešte nemám potrebný odhad a často sa mi stane, že prekročím rýchlosť. Ako som tak opäť skĺzla pohľadom k palubnej doske, zrazu pred mojimi očami všetky ručičky padli na nulu – na ukazovateli benzínu, otáčok aj rýchlosti. Automaticky ma chytila strašná panika. Predsa len – idete po diaľnici rýchlosťou 130 km/h, zrazu vám odíde celá palubná doska a vy neviete, v čom je problém a čo všetko ešte v aute v tú chvíľu odišlo. Našťastie bol pri mne, samozrejme, Luky. Na jeho radu som teda odparkovala na krajnici a snažili sme sa prísť na to, čo sa stalo. Všetko však vyzeralo tak, akoby nehybné ručičky na palubnej doske boli jediným problémom. Pre istotu sme sa ale za volantom s Lukym vymenili a pokračovali sme v ceste.

citroen
Všímajte ten tachometer 😀

Keď sme prechádzali serpentínový úsek v lesoch pred Strečnom, zacítili sme smrad. Nebol to však taký ten „industriálny“ motorový smrad, ktorý vám hneď napovie, že je niečo s vaším autom. Prirovnala by som ho k tej minerálnej vode – tzv. „vajcovke“ :D. Ale zhnitej. Zhnitá vajcovka, to je dobré prirovnanie 😀 Preto sme si automaticky mysleli, že to ide zvonku – bolo po dažďoch a rieka tečúca popri ceste mala vysokú hladinu, tak sme to dávali za vinu práve tomu. Lenže po pár minútach mi z toho smradu (a v tých zákrutách) prišlo zle. Pri najbližšom prírodnom odpočívadle som teda poprosila Lukyho, aby na chvíľu zastavil. Odstavili sme auto a Luky otvoril dvere. No akonáhle to urobil, do auta zvonku udrel zápach nenormálnou silou (fakt si to neviete ani predstaviť). Teraz nám už bolo jasné, že to ide zvonku. V tom sme si však všimli, že sa nám dymí spod kapoty.

Smrad nesmrad, vyšli sme von. Dvihli sme kapotu, vyvalil sa na nás kúdoľ dymu a nám bolo okamžite jasné, že práve toto miesto bolo zdrojom smradu. Dymilo sa nám z batérie. Áno, z tej novej batérie, ktorú sme kúpili pred necelými dvoma týždňami, lebo nám ukradli tú starú.

pod kapotou

A tak sme tam stáli pri rušnej ceste pred Strečnom, okolo nás lesy, a rozmýšľali sme, čo teraz 😀 Ja som potrebovala na wcko, ale ani do krovia som si nemohla odskočiť, lebo tadiaľ behali myši 😀 Jednoducho taká cestovateľská idilka 😀

Po porade vzájomnej porade, porade s ockom na telefóne a napokon aj s automechanikom zo Sniny sme sa rozhodli, že to nebudeme riskovať, a zavoláme odťah. Najbližšie mesto bola Žilina, tak sme si cez internet našli odťahovú službu a zavolali sme si ju. Pán prišiel do pol hodiny, naložil naše auto aj nás a odviezli sme sa s ním do Žiliny. Tam sa zhodnotilo, že nám pravdepodobne zhorel altenátor. Super.

odťahová služba
tlačenie auta

Nuž a nám neostalo nič iné než objednať si taxík a odviezť sa na žilinskú vlakovú stanicu. Tam sme si kúpili lístky do Prahy, ktoré boli v deň odchodu vlaku viac než dvakrát drahšie ako v iný deň, a čakali sme na naše spásonosné Pendolíno.

Naše auto je teda momentálne v Žiline a my pomaly ale isto dochádzame k záveru, že to už bude rovno miestom jeho „posledného odpočinku“. S vecami, ku ktorým máte citový vzťah, sa ťažko lúči, no konieckoncov sú to aj tak iba veci. No a zatiaľ čo predošlý článok o našich autoproblémoch bol bez pointy, dnes by som tu jedno ponaučenie našla. Je veľmi jednoduché – človek musí hľadať vo všetkom iba pozitíva. My sme síce prišli o auto, pár hodín času a nejaké peniaze. Ale – 1. nič sa nám nestalo (a to sme údajne nemali ďaleko k tomu, aby sa nám v aute niečo zapálilo), 2. na žilinskej vlakovej stanici sme kúpili bezdomovcovi bagetu, 3. užili sme si výlet veľmi pekným vlakom. A dali sme si v ňom guľáš. Kto by nám guľáš spravil v aute?

pendolino

Add a Comment

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *