Telka ako rekvizita
Keby som sa vás teraz opýtala na 3 veci, ktoré podľa vás nesmú chýbať v žiadnej poriadnej obývačke, čo by ste povedali? Gauč, stolík… A predpokladám, že väčšina z vás by nevynechala televízor. Máte pravdu. Asi by som z tohto zoznamu televízor nevynechala ani ja. Veď aj my ho máme v obývačke. Ale akoby sme ho ani nemali. Totiž, nie je a ani nikdy nebol zapojený.
Keď sme sa sťahovali do nášho prvého spoločného domobytu (bývame v meštianskom dome, ale zvnútra vyzerá ako byt, tak ho volám domobyt), riešili sme úplne klasické veci. Kde bude skriňa, kde bude jedálenský stôl, akej farby budú závesy a na čom budeme spať. Klasika. Keď však do nášho ešte polozariadeného domobytu prišli na návštevu moji rodičia, mamka ma zaskočila otázkou: „A kde bude telka?“
Čo?
Teda, aká telka? Samozrejme, vedela som, čo je telka, aj keď som ju už nejakú dobu nesledovala. Vôbec mi však nenapadlo, že aj s tou sa môže rátať pri zariaďovaní bytu. A Lukymu tiež nie. Vlastne sme žiadnu nemali a žiadnu sme ani neplánovali kúpiť. A ani sme nekúpili.
V našom domobyte teda ešte donedávna pre niečo ako televízor nebolo miesto. V jednom kúte pracovný stôl, v druhom gauč, v treťom knihovnička, ktorá prípadne na mesiac uvoľní miesto vianočnému stromčeku (štvrtý kút nerátam, tam sú dvere). Mám kamošky, ktoré pri zmienke o tom, že nemáme telku, pravidelne dostávali záchvat smiechu 😀 Keď som im to povedala prvýkrát (úplne mimochodom), jedna z nich na mňa pozerala akoby som jej práve oznámila, že doma chováme aljašské tresky, a opýtala sa:
– Akože…jak nemáte?
– No normálne, že nemáme.
– Ale…akože vobec?
Neviem, či sa dá nemať telku trochu, ale my sme ju naozaj nemali vôbec. Za tým nasledovala otázka: „A to čo akože doma robíte?“ 😀 (dávam tu smajlíka, ale ono to vlastne až také vtipné nie je)
Nech už sa zdalo akokoľvek smiešne, nepochopiteľné, neuveriteľné a absurdné, nám telka nechýbala a v našom domobyte pre ňu ani nebolo miesto. A takto sme si tu žili.
Tu by mohol byť zvonec a rozprávky koniec, až nám raz moja mamka (tá istá, čo pred chvíľou – niežeby sme sa spolu bavili len o telke a jej absencii v našom domobyte, ale pre potreby tohto článku vyčleňujem z pochopiteľných dôvodov len debaty o tomto predmete), zavolala, že idú predať dedkov byt, a či si nechceme prísť po jeho telku, lebo ju nikto nechce (pretože každý už jednu má, samozrejme). My na to že – čo je to telka? Nie nie, srandujem 😀 My na to že fajn, keď ju nikto nechce, tak my ju teda prichýlime.
Nie som si celkom istá, či to bolo tým, že som televízor (akýkoľvek) už dávno nevidela, ale ten dedkov sa mi zdal obrovský. Priviezli sme si ho teda domov (spolu so stolíkom, ktorý sa z neznámych príčin od neho nedal oddeliť – neviem, či ho tam niekto prilepil alebo prišruboval, ale urobil to poctivo). Nájsť mu miesto v našej obývačke nebolo ľahké – všetok nábytok už mal svoje stále miesto a televízor sa tam zrazu ocitol ako cudzorodé teleso. No keďže máme veľké izby, niečo sme mu predsa len našli. S logickou polohou sme si však hlavu až tak nelámali, preto sme ho nedali oproti gauču, ale vedľa neho 😀
Problém? Vôbec. Už keď sme si telku priniesli domov sme totiž vedeli, že sa do jej zapájania asi až tak hrnúť nebudeme. Nebola niečím, čo by nám v domácnosti chýbalo. A preto nie je zapojená dodnes. Nemáme káblovku, set-top box ani nič podobné. Jednoducho žiadnu Markízu ani JOJku na nej nezapnete, a keď stlačíte červený gombík, na čiernej obrazovke na vás vyskočí tabuľka s nápisom ŽIADEN SIGNÁL. Občas si ju večer prepojíme s notebookom a pozrieme si na nej film (predsa len je naozaj veľká, nebolo to len zdanie). Inak však u nás zatiaľ nemá iné využitie. A ak sa náhodou momentálne pýtate ako moja kamarátka, že „čo akože doma robíme“, odpoveď je jednoduchá – všetko ostatné 🙂
Takže ak medzi tri veci, ktoré by mala poriadna obývačka obsahovať, patrí aj televízor, tak do priemeru spadáme. Ak sa ma však niekto opýta na tri veci, ktoré sú v obývačke najmenej používané, nuž, v mojom zozname bude telka aj tu. A to už asi priemerná odpoveď nebude 🙂