Safari
„Safari večer“ je jedna z najpopulárnejších atrakcií v Spojených arabských emirátoch. Už doma, keď sme si študovali informácie o našej tohtoročnej dovolenke, som vedela, že tento zážitok určite musíme absolvovať! A som šťastná, že sme tak aj urobili. Bola to totiž nezabudnuteľná skúsenosť! O čo vlastne šlo a ako to celé prebiehalo?
V emirátoch tento zážitkový program ponúka viacero firiem. Deň predtým sme si jednu takú našli cez internet a objednali sme si jeden z ponúkaných balíkov.
V dohodnutý deň a čas po nás prišiel na dohodnuté miesto sedem-miestny jeep. Okrem šoféra v ňom už sedela indická rodina, a my sme zaujali miesta úplne vzadu (túto skutočnosť si zapamätajte – bola to jediná chyba tohto večera, ale zato dosť podstatná 😀 ). Po necelej hodinke jazdy po diaľnici smerom von z mesta sme zastavili pri malých, opustených obchodíkoch. Šofér nám povedal, aby sme vystúpili, a vonku nás už čakali predavači, ktorí nás veľmi asertívne vtiahli do jedného z obchodov. Mysleli sme si, že to je súčasť tohto večera, tak sme sa nechali vcucnúť stánkom plným suvernírov, datlí a oblečenia. Kým sme sa spamätali, už sme mali hlavy obviazané arafatkam – v tomto momente sme si ešte stále mysleli, že je to súčasť balíka. Až kým s nami nezačal mladý energický pán dohadovať cenu 😀 Poviem vám, takých dobrých obchodníkov, ako sú Arabi, som ešte nevidela 😀 Predajú vám aj to, čo nechcete (o tom sme sa opäť presvedčili neskôr ešte v ten večer). A tak sme sa nechali presvedčiť rečami typu: „To je tu tradícia! Jednoducho to musíte mať!“ a arafatky sme kúpili 😀 Až keď nás šofér zavolal späť do auta sme pochopili, že sme tam zastali len kvôli pneumatikám, a do obchodu sme ani nemuseli zachádzať 😀
A potom to prišlo. Po naštartovaní sa náš jeep nevydal späť na diaľnicu, ale popri obchodíku priamo na púšť. A tu začal prvý bod nášho programu – tzv. dune bashing. Len čo sme sa dostali „mimo civilizáciu“, kde už dookola nebolo nič, len púšť, sme bez akéhokoľvek varovania absolvovali tento adrenalínový zážitok. A že je adrenalínový, to teda môžem potvrdiť! Šofér zrýchľoval a spomaľoval na piesočných dunách, turoval, otáčal sa, vyliezol na dunu a už z nej letel dole, miestami som mala pocit, že sa prevrátime, keď sme po dune šli ako po stene. A tu sa dostávam k tomu, prečo bolo chybou sadnúť si v aute dozadu 😀 Jednoducho to s vami hádže najintenzívnejšie a nemáte sa ani kde pozrieť pred seba 😀 A že to hádzalo! Zo začiatku som sa smiala, jednou rukou som sa držala a druhou som sa snažila niečo natočiť na mobil. No čas plynul, „oáza“ nikde, a adrenalínová jazda nie a nie skončiť. V pomaly narastajúcej panike som si uvedomila, že mi je zle, a keď som pozrela na Lukyho, vedela som, že sa cítime rovnako – takí zelení sme boli naposledy snáď vtedy, keď sme si zo svadobnej cesty domov doniesli črevnú chrípku 😀 Bez hanby priznávam, že sme šoféra poprosili, aby nám na chvíľu zastavil 😀 Vystúpili sme, no najväčšou iróniou je, že o nadýchaní sa čerstvého vzduchu sa v 50-stupňovej horúčke, ktorá je na púšti ešte intenzívnejšia, hovoriť nedá 😀 Nuž, zážitok by sme mali, ale priznám sa, že toto by som si už zopakovať nechcela 😀
Po krátkej pauze nás už (našťastie 😀 ) šofér iba zaviezol k miestu, kde sa odohrávalo to hlavné z celého večera. Beduínske mestečko uprostred púšte. Mali sme ešte trochu času, kým začne program, tak sme sa prechádzali okolo a nasali atmosféru miesta, ktoré je tak veľmi odlišné od všetkého, čo sme doteraz zažili. Púšť. Priznám sa, že to bol pre mňa jeden z najsilnejších cestovateľských zážitkov vôbec. Všade dookola len piesok, ticho a zapadajúce slnko, ktoré sfarbovalo okolie do nádherných teplých tónov. Neviem slovami opísať ten pocit, ale byť uprostred Arabskej púšte bolo pre mňa veľmi čarovné a krásne. Púšť má svoju atmosféru, ktorá sa nedá k ničomu prirovnať ❤️
Pred začiatkom programu sme stihli ešte nejaké aktivity – povozili sme sa na ťave a dala som si spraviť hennu, čo sme tiež mali v cene balíka. V beduínskom mestečku boli rôzne stánky s občerstvením, kde sme si dali čerstvú šťavu z melóna. A opäť sme si kúpili niečo, čo sme fakt ale vôbec nechceli 😀 Tu však mladý pán dohnal svoju obchodnícku profesionalitu do extrému, a fľaštičku s našimi menami nám vyrobil ešte skôr, než sme na to kývli 😀 No a nekúp to, keď už je to hotové 😀
Dookola beduínskeho mestečka bolo ešte niekoľko aktivít, ktorých sa mohol ktokoľvek zúčastniť – lyžovanie či jazda na štvorkolke po dunách (nie, ďakujem), fotenie sa v tradičných arabských odevoch, či fotografia s arabským orlom (tu sme sa výnimočne nedali nalákať na vety typu: „Je to veľmi vzácny vták“ a „Každý sa s ním chce sfotiť“) 😀
Po tom, čo dorazilo niekoľko ďalších ľudí, ktorí si objednali tento safari večer, moderátor do mikrofónu ohlásil, že si môžeme prísť k bufetovým stolom po predjedlo. Popravde ani neviem, čo to bolo, ale ako všetko jedlo v Dubaji, bolo to fantastické. Škoda len, že sme mali ešte rozhúpané žalúdky z prechádzajúceho zážitku, a v hlave predstavu, že sa nejak musíme dostať aj späť… 😀
S táckami sme si posadali okolo pódia na matrace pri stolíkoch – bolo to veľmi milé a toto pohodlné, príjemné sedenie sa mi veľmi páčilo! 🙂 Nasledoval zábavno-kultúrny program tohto večera. Ako prvá sa na pódiu ukázala brušná tanečnica. Nasledovala ohňová show, ktorá bola skvelá! A veľmi peknou bodkou programu bola tanoura, čo je typický arabský tanec. Predviedol nám ho pán v typickom arabskom kroji, ktorý bol aj sám osebe krásny, no toto vystúpenie bolo vystupňované tým, že tento odev dokonca aj svietil! Medzitým sme si z bufetových stolov vzali aj hlavné jedlo, ktoré bolo – ako inak – famózne. Mali sme teda naraz zážitok kultúrny aj gastronomický 🙂
Po skončení programu sme sa už za tmy odobrali späť do jeepu, ktorý nás (tentokrát už našťastie pokojne a bez bláznenia sa po dunách) zaviezol späť na miesto, kde nás popoludní vyzdvihol. Bol to jeden z najkrajších dní na našej dovolenke – niečo netradičné, exotické, krásne, a už vtedy mi bolo jasné, že aj nezabudnuteľné 🙂 ❤️