Fudžajra: Keď v púšti začne dochádzať palivo
Ako som spomínala v predchádzajúcom článku, na našej tohtoročnej dovolenke sme okrem Dubaja navštívili aj iné emiráty. V dnešnom článku vám porozprávam o našom výlete do ďalšieho z nich – do emirátu s názvom Fudžajra. A ako môžete tušiť už z názvu, bol to veru zaujímavý deň 😀
V jedno dovolenkové ráno sme sa rozhodli, že si spravíme výlet. Pozerali sme do mapy a premýšľali, čo zaujímavé by sme mohli navštíviť. Po krátkej úvahe sme sa sa zhodli na tom, že by sme sa mohli ísť pozrieť na opačnú stranu Spojených arabských emirátov – k Ománskemu zálivu. Keďže tam však nepremávajú žiadne pravidelné spoje, rozhodli sme sa, že si na deň požičiame auto. Túto službu ponúkal priamo náš hotel, takže vybavovačky netrvali dlho a auto nás čakalo pristavené pred vstupom do hotela v dohodnutú hodinu. Dostali sme malú pohodlnú Toyotu s automatickou prevodovkou (autá s manuálnou prevodovkou ani nemali 😀 ). Prvé, čo nám zamestnanec autopožičovne ukázal, bolo to, ako sa zapína klimatizácia 😀 A keď sme už vedeli všetko dôležité, s nadšením sme vyrazili na preplnené cesty.
Naše nadšenie sa už po niekoľkých sekundách začalo miernie miešať s nervozitou, keďže všetky cesty boli fakt preplnené a domáci vodiči nekompromisní – vchádzali z vedľajších ciest na tie hlavné kedy sa im zachcelo, a kto bol pomalší než bolo treba, ten si vypočul od ostatných vodičov koncert v podaní klaksónov. Jednoducho mali svoj štýl riadenia. Nehovoriac o tom, že cez emiráty vedú samé diaľnice, a to aj cez samotné centrá miest. Lukáš je však naštastie skvelý šofér a zmätok na ceste zvládol na výbornú!
Po niekoľkých minútach v chaose mesta nás sedemprúdová (SEDEM!) diaľnica vyviedla mimo centrum a áut na ceste bolo čoraz menej. Míňali sme krásne štvrte s majestátnymi stavbami a rozľahlými areálmi, až sme sa postupne ocitli na diaľnici, ktorú obklopovala len púšť. Bol to pohľad, ktorý stojí za to. Veľmi sme si ho užívali, až kým nám zrak nepadol na palivomer. Jeho ručička už nebola na „E“, ale POD „E“! Klíma-neklíma, oboch nás oblial pot. Keď sme odchádzali od hotela, paliva sme mali (podľa nášho odhadu) celkom dosť. No na úvahy o tom, prečo to zrazu tak kleslo, už nebol čas. Čo budeme robiť, ak nám v púšti dôjde benzín?! Okolo cesty bol len piesok kam naše oči dovideli, a na ceste nás už hodnú chvíľu neminulo žiadne auto. Rýchlo som v mobile vyhľadala najbližšiu čerpaciu stanicu. Vyše 30 minút cesty! Čo sa dalo robiť, museli sme ísť a modliť sa, že aj dôjdeme. Poviem vám, ešte nikdy sme my dvaja takto ticho v aute neboli 😀 Našťastie pri nás vtedy asi stáli všetci svätí, a na tú čerpaciu stanicu sme došli.
Celí šťastní sme vystúpili z auta pred jediným stojanom tejto „čerpacej stanice“ (keby som o nej nevedela z aplikácie v mobile, asi by som si ju ani nevšimla). Prišiel k nám jeden z pracovníkov, a potom, čo si vypočul našu prosbu, nám oznámil, že majú iba diesel. Ale na čo jazdí to naše auto? Otvoril nádrž, privoňal si k nej a povedal: „To je benzín.“ Medzitým som túto nešťastnú informáciu overila aj telefonátom s pánom, ktorý nám to auto požičal. Čo to teda znamenalo? Že musíme opäť naštartovať a ísť k ďalšej benzínovej pumpe. Priznám sa, už som si ani nedovolila dúfať, že by sa nám podaril aj tento druhý pokus 😀 Našťastie, ďalšia čerpacia stanica bola „len“ 10 minút od tejto a my sme k nej rovnako zázračne dorazili 😀
Táto benzínová pumpa už vyzerala „európskejšie“. Hneď bol pri nás pán, ktorý sa chystal načapovať nám benzín. Poprosili sme ho, aby nám natankoval za 100 dirhamov (= cca 25€, čo je pri tankovaní na Slovensku tak tretina nádrže). Pán natankoval a vypýtal si 75 dirhamov (= cca 18€). Dali sme mu ich aj s nejakým prepitným a sadli do auta. Nevedeli sme, prečo nám natankoval menej benzínu, než sme chceli, ale rozhodli sme sa, že to necháme tak a na ceste späť dotankujeme zas. No keď sme naštartovali, zistili sme, že tá nádrž je PLNÁ! (aby som bola presná, ručička bola ešte dosť dlhú dobu dokonca NAD značkou „F“) Darmo, ceny paliva sú iné, keď v krajine namiesto vody tečie z kohútikov ropa 🙂
A tak sme teda už pokojní dorazili do Khor Fakkan – našej cieľovej destinácie. Po nejakom úseku cesty sa piesočnatý povrch zmenil na nádherné skalnaté kopce. Bol to vážne prekrásny pohľad na úplne iný typ krajiny, než aký sme dovtedy v emirátoch videli. A iný nádych mala aj samotná Fudžajra. Je to veľmi pokojný, tradičný emirát, kde sme boli naozaj jedinými turistami. Pôvodne sme mali v pláne okúpať sa na pláži, ale na tabuli sme si prečítali prosbu o dodržiavanie tradičných odevov, tak sme to, samozrejme, rešpektovali, a urobili sme si namiesto toho prechádzku pozdĺž Ománskeho zálivu. Pláž bola obklopená horami a okrem nich sme tam videli ešte čosi, čo sme za celý pobyt v Dubaji nevideli ani predtým, ani potom – mraky 🙂 Ovzdušie tam teda bolo iné než na druhej strane emirátov. Dokonca aj voda bola o niečo chladnejšia.
Po príjemnej prechádzke sme sadli do auta a vrátili sa späť. Cestou sme si užili nádherný pohľad na západ slnka za horami. Párkrát sme aj pristavili auto a vystúpili, aby sme nasali neopakovateľnú atmosféru drsnej a zároveň krásnej, nedotknutej prírody. A už za tmy sme sa vrátili späť k hotelu – ešte stále s plnou nádržou 🙂
