Dokonalá svadba?
Jednou z vecí, o ktorých sníva väčšina dievčat či mladých žien, je dokonalá svadba. Ako presne však definuje slovo dokonalá túto slávnosť? 30. júna tohto roku som aj ja zažila svoj veľký deň. A áno, svoju svadbu môžem nazvať dokonalou. Čo ju takou spravilo?
Od zásnub nás od svadby delilo 9 mesiacov, takže sme mali kopec času na jej prípravy. Alebo, lepšie povedané, mali sme tie prípravy na kedy odkladať 🙂 Prvé týždne a mesiace sa čas neuveriteľne vlečie, no čím bližšie je Deň D, tým rýchlejšie ubieha. Keď sa ma niekto dva týždne pred svadbou opýtal (a tých ľudí bolo naozaj dosť): „Tak čo, už si nervózna?“, moja odpoveď bola sprevádzaná začudovaným výrazom: „Prečo by som mala byť nervózna zo svojej svadby?“ Odpoveď na moju rečnícku otázku prišla ako na zavolanie pár dní pred veľkým dňom. Povedzme si však pravdu, ak pripravujeme niečo, na čom nám veľmi záleží, trochu „zdravého stresu“ je priam nutnosťou 🙂
Hoci toho na prípravy bolo naozaj veľa a párkrát sme sa neubránili povzdychu: „Už aby bolo 30.!“, všetko sme stihli a našu svadbu sme si neuveriteľne užili. Keďže sme s manželom obaja hudobníci, dali sme si dosť záležať na hudobnej stránke sobášneho obradu. Hovorím síce v množnom čísle, ale pravdou je, že v tomto smere zapracoval predovšetkým môj (teraz už) manžel. K nášmu sobášu totiž skomponoval celé omšové ordinárium. Bolo to výnimočné a veľmi slávnostné – o prevedenie sa postarali skvelí hudobníci a speváci z košického divadla a filharmónie. Hudobnú stránku sme aktívne dotvorili aj my s manželom tak, že sme priamo spred oltára jednu pieseň spoločne zaspievali. Nádherné tóny znejúce z chóru sa tiež prelínali s krásnym slovom – svoj prejav nám v kázni adresoval náš oddávajúci kňaz a zároveň blízky priateľ Peter, ktorý vo svojej homílii úžasne zhrnul našu cestu k oltáru a nadviazal na umeleckého ducha, v ktorom sa niesla naša svadba. Krásne zvuky prilákali počas obradu do Dómu sv. Alžbety mnoho okoloidúcich ľudí zvonku, a tak hádam my a naši svadobčania nie sme sami, kto mal o zážitok postarané 🙂
V umeleckom duchu sa nieslo aj naše portrétne fotenie, ktoré sme zrealizovali v štátnom divadle, kde môj manžel pracuje ako zbojmaster. Určite mi dáte za pravdu, že je to priestor krásny sám osebe a na romantické svadobné fotografie ako stvorený. A v našom prípade hlavne preto, lebo nás oboch istým spôsobom charakterizuje (no dobre, môjho manžela teraz viac, ale verím tomu, že raz… 🙂 ) Krásne momenty (nie len) z divadla zvečnil skvelý košický fotograf Marek Janíčko.
Katedrála a divadlo sú impozantné miesta a v náš veľký deň nezostalo pozadu ani miesto svadobnej hostiny. Vybrali sme si totiž hotel Hilton, kde sme sa tešili nie len krásnym priestorom, ale aj špičkovej obsluhe a úžasnému – fakt úžasnému – jedlu. Sála bola o to krajšia, že ju okrem žiarivých úsmevov hostí dotvárala svadobná výzdoba od skvelej dekoratérky a svadobnej agentky Zuzky zo salónu Prominent.
Pre mladé páry sa stáva čoraz lákavejšou svadba „v tajnosti“ – bez hostí, osláv, dokonca bez rodiny. My sme zachovali tú takpovediac tradičnú formu, a sme veľmi radi. Našu radostnú náladu svadobní hostia skvelo doplnili a sme veľmi vďační, že spolu s nami oslávili pre nás tak veľkú udalosť. Nehovoriac o tom, že pomoc najbližších, najmä našich rodičov, bola nenahraditeľná a v mnohých veciach by sme sa bez nich nezaobišli.
Čo teda našu svadbu spravilo dokonalou? Áno, všetky naše plány nám vyšli nad očakávania a celá slávnosť bola pre nás nezabudnuteľne nádherná. No všetky tie krásne prípravy a ich realizácia sú len obalom čohosi dôležitejšieho. Bezhraničná láska, úcta, obetavosť, túžba darovať sa a hovoriť „áno“ každý deň znova, to je tá krehká dokonalosť v láske. Preto keď si beriete svoju pravú lásku, každá svadba je dokonalá. A ňou to všetko len začína…