5 vecí, ktoré ma prekvapili na Amerike
Japonsko je krajina, ktorá je na prvom mieste v mojom cestovateľskom bucket liste. Ja viem – táto veta úplne nesúznie s nadpisom tohto článku 😀 Ale pre kontext musím začať takto zoširoka. Leto 2023 malo byť letom, kedy sa konečne pôjdeme pozrieť do mojej vysnívanej krajiny. Mali sme to už celkom podrobne naplánované – dátum, lety, hotely, presuny z jedného mesta do druhého, a dokonca čiastočne už aj konkrétne miesta a atrakcie. A potom som si len tak pre istotu pozrela covidové požiadavky, a zistila som, že do Japonska tento rok ísť nemôžeme. Toto je náš tohtoročný japonský príbeh v skratke 😀 Po nejakej dobe nariekania a zlostenia sa sme sa začali zamýšľať nad tým, kam by sme teda šli namiesto krajiny vychádzajúceho slnka. Najskôr sme zvažovali, že navštívime nejaký iný ázijský štát, no napokon som povedala, že ak nemôže byť prvou krajinou ďalekého východu, do ktorej zavítame, Japonsko, nechcem tam ísť zatiaľ vôbec. A tak sme si spontánne povedali, že sa vyberieme presne opačným smerom. Do Ameriky. A bolo to jedno z našich najlepších rozhodnutí!
Mohla by som vám tu spísať náš bohatý itinerár a opísať všetky známe aj menej známe miesta, ktoré sme navštívili (boli sme v New Yorku a Washington D. C.). Podobných článkov je však na internete veľa a dá sa medzi nimi nájsť kopec veľmi kvalitných turistických sprievodcov (a o tom viem svoje, keďže som si snáď všetky dopodrobna prečítala 😀 ). Rozhodla som sa preto, že vám tu dnes napíšem o tom, čo ma na Amerike prekvapilo. A možno to prekvapí aj vás.
Chutné jedlo
O Amerike koluje mýtus, že z gastronomického hľadiska tam narazíte len na samé nezdravé a nie veľmi chutné jedlo. S prvou polovicou tohto tvrdenia čiastočne súhlasím 😀 Je pravda, že počas necelých dvoch týždňov v USA som musela požiť tri Pancreolany, najzdravším jedlom na raňajkových bufetoch boli opekané zemiaky, a všetku čerstvú zeleninu, ktorú sme za celú dobu v Amerike videli, reprezentovalo jedno koliesko paradajky v burgri 😀 Okej, toto som trochu zveličila 😀 (okrem toho o Pancreolanoch, to je pravda 😀 ). Naozaj sme sa však potýkali najmä s nezdravým jedlom. V našom hoteli vo Washington D. C. na bohatých raňajkách skutočne nebol ani kúsok zeleniny. Čo nás však prekvapilo ešte viac, bol fakt, že Američania k burgrom a sendvičom jedia čipsy alebo Doritos 😀 Odrovnalo nás, keď sme v reštaurácii naivne očakávali, že „chips“ budú hranolky, ale realita bola iná 😀
Napriek tomu však musím povedať, že na každom jednom jedle sme si skutočne pochutnali. New York má v tomto smere výhodu v tom, že na každom rohu nájdete reštauráciu či cukráreň rôznorodých kuchýň. No aj v obyčajnom stánku na ulici (ktorých tam bolo milión) si môžete kúpiť streetfood, o ktorom sa nám v Európe ani nesníva. Ja sa napríklad musím priznať, že zo všetkých jedál, ktoré sme tam ochutnali (a bolo viacero takých, ktoré sme tam jedli prvýkrát v živote), sa mi do chuťových buniek najviac vryl Philly Cheesesteak. Kúpili sme si ho pred vchodom do Central parku, a vychutnali sme si ho na jednej z mnohých lavičiek tohto ikonického miesta, za zvukov pouličných hudobníkov (ktorí sú tam mimochodom extrémne kvalitní!).
Žiadne plnky
Pred našou cestou do USA som strávila celé týždne prípravou na tento výlet. Spravila som detailný program na každý deň, všetky vstupy na atrakcie sme kúpili vopred (čo výrazne odporúčam aj vám, ak sa tam budete chystať), a prečítala som desiatky rôznych článkov o New Yorku. Zhodovali sa na mnohých veciach, a jednou z nich bol aj fakt, že do tohto mesta by človek určite nemal ísť v letných mesiacoch. Jeden z dôvodov bol ten, že je tam vtedy údajne neznesiteľne horúco (čo nás neodradilo, nakoľko sme už absolovovali letnú dovolenku v Dubaji 😀 ). Druhým dôvodom bolo upozornenie, že v tejto dobe je v New Yorku extrémny nával ľudí. Toto je veľmi subjektívne, ale „extrémnym návalom“ by som to určite nenazvala. My žijeme v centre Prahy – jednej z európskych metropol. Na plnky sme zvyknutí, a zhodli sme sa, že v Prahe sú oveľa nepríjemnejšie 😀 V New Yorku pravdepodobne počas našej dovolenky naozaj bolo viac ľudí než obyčajne, no vďaka obrovským uliciam a priestorom sme to tak vôbec nevnímali.
A na naše prekvapenie sme sa netlačili ani na jednej atrakcii či v múzeu, ktoré sme navštívili. Niekde som čítala, že v New Yorku do priestorov, kde si musíte kúpiť lístok, pustia len toľko ľudí, aby si to mohli komfortne a bez davov užiť. A absolútne s tým súhlasím. Žiadne rady k exponátom, žiadne pretláčanie sa k výhľadom. Úplná pohoda!
No najprázdnejší (a povedala by som, že asi aj najkrajší) je New York ráno. A nemyslím tým ktovieaké skoré ráno (aj keď tento pojem je relatívny 😀 ), ale napríklad aj takú ôsmu-deviatu hodinu. Zopár ľudí, ktorí mieria do práce, a to je všetko. Má to úplne iný šmrnc. Takže…hoci sa o New Yorku hovorí, že nikdy nespí, ja by som povedala, že spí. Ale nie v noci, ale ráno 😀
Milí ľudia
V tomto bode som Američanom asi trochu krivdila 😀 Nechcem povedať, že som si myslela, že sú títo ľudia nepríjemní či nepriateľskí – nemala som dôvod myslieť si to. No tak nejak som očakávala, že európskym turistom budú nejakým spôsobom preukazovať nadradenosť. Nepýtajte sa ma, prečo som si to myslela, sama neviem 😀 Každopádne – mýlila som sa. Všetci, ktorých sme tam stretli, boli extrémne milí a priateľskí. Povedzme si pravdu – v našich končinách sme, bohužiaľ, zvyknutí väčšinou na oduté tváre pri pokladniach. V Amerike? Ani náhodou. Luky si v jednom malom obchode kupoval jablko. Keď sme sa chystali platiť, predavač povedal: „Och, vezmite si iné jablko, toto nie je dobré.“ Pozreli sme sa na ten kus ovocia, a až po pár sekundách pátrania sme na ňom objavili malú čiernu bodku 😀
Jedným dychom však musím dodať, že občas je tá ich prívetivosť na prvý pohľad strojená a umelá 😀 Ale ja určite preferujem radšej toto, než pravý opak. Je totiž zjavné, že v Amerike vedia, ako sa majú správať k zákazníkom, a že pokiaľ chcú pracovať v službách, mali by vedieť príslušne komunikovať s ľuďmi. Z tohto by sme si mohli brať príklad.
Toto leto som bola v New Yorku nečakane aj druhýkrát – na konkurze! Natočila som o tom vlog, ktorý si môžete pozrieť tu. A prečo to spomínam práve na tomto mieste? Musím priznať, že vtedy som až také šťastie na ľudí nemala. Ale to mohlo byť aj nepríjemnou udalosťou, ktorá sa mi stala. Ale viac zistíte vo vlogu 🙂
Poriadok (relatívny)
Okej, keď človek príde do New Yorku, asi úplne nemôže očakávať, že sa tam bude dať jesť z dlažobných kociek 😀 A ani sa nedalo. Od ľudí, ktorí do New Yorku chodievajú už nejaké to desaťročie, sa však dozviete, že „New York už nie je to, čo býval, teraz je už extrémne špinavý a smradľavý“. No, asi máme na to, čo je „extrémna špina“ každý svoj subjektívny názor. Áno, k večeru už boli niektoré ulice dosť zahádzané vrecami s odpadom, pretože tam majú nejaký zvláštny systém vynášania odpadkov – nikde nie sú smetné kontajnery, a obyvatelia či reštaurácie večer vrecia so smetím vynesú proste na chodník 😀 Takže občas sa vám stalo, že popred vás prebehol šváb, alebo ste z kopy odpadkov začuli piskot potkana 😀 A určite to nie je nič príjemné, to netvrdím. Ale denný New York by som špinavým určite nenazvala. Opäť je to asi tým, odkiaľ tam prichádzate, a znovu to porovnám s centrom Prahy. Zhodli sme sa na tom, že u nás máme oveľa väčší bordel v uliciach. A taktiež smrad. V New Yorku v neskorých nočných či skorých ranných hodinách vyjdu obyvatelia či zamestnanci podnikov pred svoj vchod, a najskôr tam pozametajú a potom ešte vymyjú chodník vodou. Preto keď ráno vykročíte do prázdnych ulíc tejto metropoly, určite vám prechádzku neskazia žiadne nepríjemné vizuálne či čuchové vnemy 🙂
Bezdomovci a divní ľudia?
Predpokladám, že každý, kto ide do New Yorku, ráta s tým, že sa tam môžu vyskytovať bezdomovci. Je to jednoduchá rovnica – čím väčšie mesto, tým viac ľudí bez domova v uliciach. Aj ja, keď som sa sťahovala z Košíc do Prahy, som rátala s tým, že v metropole Česka bude týchto ľudí viac. Preto by bolo divné, keby som tvrdila, že v New Yorku nie sú. Sú, a je ich dosť. No povedala by som, že ich počet je priamo úmerný veľkosti mesta. Vo viacerých podcastoch o New Yorku som počula, že je „plný divných ľudí“. Je pravda, že sme tam skutočne videli veľa zvláštne správajúcich sa individuí. No od tých „našich“ sa odlišovali v jednej, pre mňa veľmi podstatnej, veci. Akokoľvek zvláštne sa správali, či už tancovali, rozprávali sa sami so sebou alebo len tak nezmyselne chodili v kruhu, nikdy sa nám nestalo, že by niekto spravil nejaký ťah smerom k nám. Nikto nás ani raz neohrozoval, neprihovoril sa nám, dokonca si vás takíto ľudia málokedy vôbec všímajú. Proste si idú svoje. Zato v Prahe občas stačí, keď idem ráno do obchodu, ktorý mám pár desiatok metrov od vchodu, už ma niekto otravuje, žobre, alebo na mňa niečo nezrozumiteľne bľaboce. Možno to v New Yorku bola iba šťastná náhoda – to nevylučujem. Každopádne, za tých pár dní, ktoré sme tam strávili, som si aj na túto temu urobila svoj vlastný názor 🙂
Čo dodať na záver? Myslím si, že vnímanie krajiny, do ktorej idete, je aj o akomsi vnútotrnom nastavení. My sme do USA šli neovplyvnení negatívnymi vecami, ktoré sme čítali či počuli, a patrične sme si to tam užili. Ďalšia vec je tá, že každý máme svoje prahy v rozdielnych výškach, a to, čo sa nám zdalo v pohode, by sa niekomu inému mohlo zdať cez čiaru. A tiež to mohlo byť aj tak, že sme len mali šťastie. No myslím si, že každý, kto objavuje nové krajiny, ráta s tým, že niektoré veci môžu byť inak, než doma. A snáď aj práve kvôli tomu človek cestuje, no nie? 🙂
